Nedeľné zamyslenie pastora
zamyslenie na nedelu_klaď otázky_110525
Stáva sa, že máme otázky, ktoré nás trápia. Niektoré sú krátkodobé, iné trvajú už príliš dlho a chýbajú odpovede. Vtedy nám nie je ľahko. Krátkodobé radosti striedajú obdobia zachmúrených dní.
A predsa je to v poriadku.
Možno sa ti zdá, že by si sa mal neustále radovať a nedať najavo žiaden smútok a tak volíš milý charizmatický úsmev, alebo sa stiahneš do samoty, alebo…
Iste, „radujte sa v Pánovi vždy“… a ešte aj „opakujem“ „Radujte sa“… to platí, ale platí aj to že, „v deň svojho súženia sa pýtam Pána“ (Ž 77,3). Áno, aj Boží mužovia a ženy prežívali a prežívajú obdobia otázok a hľadania. A nielen oni, Ježiš na kríži dáva tiež otázku. Sú to okamihy samoty, keď sa ti zdá, že už nič nedáva zmysel, že je koniec.
Keby nebol On, mal by si i pravdu.
Tam, kde sa iní už neodvážia, On, Ježiš, vstupuje do otázok a ticha. Chce vstúpiť do tvojich otázok. Aj keď nič nedáva zmysel.
Tvoje otázky sú dobré, keď sa s nimi obrátiš na Toho, kto má odpovede.
Ustatému dáva silu a rozhojňuje moc bezvládneho. Iz 40,29
zamyslenie na nedeľu_vďačnosť_040525
Vo všetkom ďakujte, lebo to je vôľa Božia v Kristu Ježišovi čo do vás. 1Tes 5,18 roh
Tento verš som čítala ráno, keď som bola na návšteve u svojej sestry.
Nebola to vlastne návšteva, ale bola to moja každoročná „misia“, keď prídem a pomôžem jej usporiadať veci v skriniach. Moja sestra je tak trošku „zberateľ“, čo sa jej všetko zíde a preto jej kamarátky nosia to, čo samé nepotrebujú.
Veci sa potom hromadia u sestry.
Asi to poznáte, nikto z nás túto prácu nemá rád, lebo vyhadzovať to, čo je ešte dobré, ale nepotrebujeme je niekedy ťažšie ako tomu nájsť miesto, že sa „sa to ešte zíde“.
A tak som vstala a vošla do miestnosti, ktorú bolo treba začať upratovať. A hneď sa vo mne začalo ozývať: “ Prečo to stále musím robiť ja….veď mám dovolenku….ešte ma aj seklo a bolí ma chrbát….každý by si mal upratovať svoj neporiadok….
Samé frflanie, sebaľútosť a samospravodlivosť sa rinuli z môjho srdca. Som vďačná Duchu Svätému, že ma v tom nenechal , ale pripomenul mi verš, ktorý som si čítala ráno:
Vo všetkom ďakujte, lebo to je vôľa Božia v Kristu Ježišovi čo do vás.
Modlím sa, aby som chodila po Božích cestách a tu je jasné slovo: za všetko ďakujte….
A tak som začala, najprv to bolo ťažké, veď sebaľútosť tak ľahko neodchádza, ale postupne som si uvedomila, že som vďačná:
– za to, že máme ešte spoločný čas
– za to, že mi dal múdrosť a schopnosť roztriediť a vyhodiť nepotrebné
– za to, že to pre mňa nepotrebné urobilo radosť niekomu inému
– za to, že sa učím, že nepotrebné treba vyhodiť nielen zo skríň, ale aj zo srdca
A viete, čo sa stalo ? Zmenila sa atmosféra dňa. Zrazu bolo medzi nami veľa smiechu, veľa zdieľania a veľa lásky.
Vďačnosť je naozaj Boží dar.
Janka
Veľkonočný pozdrav a zamyslenie k tomu:)
Po dobrom jedle a prechádzke si išli oddýchnuť. Takto to asi brali učeníci. Oddych v príjemnom prostredí Getsemanskej záhrady pod olivovníkmi.
Výzva na bdenie sa nestretla s veľkým pochopením. Ježiš vedel, čo sa ide diať a pripravoval na to učeníkov, no tí akoby jedným uchom dnu, druhým von. Veď áno, únava robí svoje. Pospali.
A potom to prišlo. Jeden pripravený a ostatní zaskočení. Nečudo, že situácia sa dramaticky v sekunde zmení. Vzduchom letí meč aj ucho. Kto vie, čo by ešte…keby Ježiš nebol pripravený.
Stáva sa to. Naše predstavy sa v okamžiku môžu zmeniť. Predstavy ako by to malo či mohlo byť. Situácia sa nám vymkla kontrole. Sny sa rozbili ako stará čínska porcelánová váza. A aká drahá bola!
Možno potom chvíľu vstrebávame to, čo sa deje okolo nás, prípadne utečieme ako učeníci, a snažíme sa dať dohromady, že čo to ten Ježiš hovoril?
Nie, nie je vždy jednoduché byť pripraveným. No oplatí sa mať nastražené uši. A ktovie? Možno sa tá stará drahá váza naozaj musí rozbiť, aby sme sa pohli ďalej😊.
Ale toto všetko sa stalo, aby sa naplnili prorocké Písma. Mt 26, 56a.
Peter
Zamyslenie na nedeľu_Prichádza studený vzduch, no potom sa oteplí_060425
Prichádza studený vzduch, no potom sa oteplí.
Dnes sa nám citeľne ochladilo, vlastne to začalo už včera podvečer. Znovu vyťahujeme zimné bundy zo šatníkov. Zvažujeme obutie, dokonca aj to na auto.
Občas sa to stáva. Aprílové počasie a aprílová nálada a hups, zrazu sa môžeme ocitnúť nielen v meniacom sa počasí ale i aprílovom vzťahu. To je vtedy, keď sa náhle pokazí, čo dovtedy bolo v pohode, resp. sa tak aspoň zdalo. Pokiaľ nie sme pripravení, chlad nás prenikne do morku kostí a zostaneme paralyzovaní. Niekto môže aj umrznúť.
Chápem, o zmrznutých chladom počasia sa píše viac ako o zmrznutých dušiach. Asi ti treba napraviť.
Dnes je populárne stretnúť sa s niekým fundovaným, kto nás vypočuje a ponúkne aspoň prikrývku, keď už nie kabát. Vypočutie je dobré, dobrá rada ešte lepšia, no duša pripravená obliecť si kabát pri náhlom ochladení je na tom najlepšie. Keď poznáš šatniara, nie je čo riešiť.
A aj keď už kabát máme, no zima je treskúca a ťažko vydržateľná, vždy je tu nádej, že aj po najväčšej zime prichádza jar a potom leto…
Očakávanie spravodlivých prináša radosť, ale nádej bezbožných sa stratí. Pr. 10,28
Peter
zamyslenie na nedelu_postav nove na zboreniesku_230325
Máš i ty občas taký pocit? Ešte neskončíš jednu úlohu a už treba riešiť druhú. Nie len v práci ale hlavne v živote. Čím je úloha náročnejšia tým väčší tlak vzniká. Niekoho tlaky posúvajú ďalej, iného tlačia do depresie. A nie vždy sa mi v tej chvíli priskočí pred oči chlapík s transparentom „s Bohom preskočím aj múr“. Občas mešká a je to viac-menej na mne ako sa s tým vysporiadam.
No, aby som to trošku zdramatizoval: stávajú sa veci, keď sa nám plán jednoducho zrúca. Koniec. Plán nevyšiel. Vzťah sa ukončil. Zámer bol dobrý, ale okolnosti boli zlé. Aj vtedy to niektorí položia, iní začnú na inom základe; ale čo keď je Božím zámerom stavať na troskách?
Nie, nie je to žiadna radosť prísť, vidieť rozvaliny vo svojom živote. A jasať radosťou? Aj najväčší optimista má vtedy čo robiť aby to ustál a čo ešte taký Nehemiáš. Poslaný Bohom, aby dal zbúrané múry do poriadku. Možno vidíš aj teraz pred sebou nejaké tie rozvaliny. Nemáš nie náhodou stavať na nich?
Chlapík s transparentom sa už chystá.
Vybudujú sa tvoje dávne rumoviská, bude sa stavať na základoch dávnych pokolení. Budú ťa volať Opravár trhlín, a Obnovovateľ ulíc na obývanie. Iz 58,12.
Peter
zamyslenie na nedeľu_jahodový pohár so šľahačkou_160325
Ja by som si dal. Patrí k mojim obľúbeným. Ty by si si dal asi niečo iné. Napríklad?
Ok, proti gustu žiaden dišputát (hodnotenie je subjektívne). Nech ti chutí
.
Máme svoje obľúbené: jedlá, či veci, zážitky, či ľudí… a je to v poriadku.
Kedysi som zbieral krabičky od zubných pást. Začal som ešte na vysokej škole a mal som ich dosť z celého sveta. Dnes by ste mi tým už neulahodili. Zbierka skočila v našom prírodnom krbe po rozhodnutí, „že stačilo“.
Myslím, že túžba po niečom dobrom je naozaj v poriadku. Je v nás ako neoddeliteľná súčasť našej duše. Otázkou je, čomu dobrému dáme prednosť, a či to dobré nie je len dočasným zasýtením a skutočný hlad zostane naďalej.
Pokiaľ vieš, že si stvorený Bohom a ten istý Boh ti dal život a to večný, skôr či neskôr prídeš na to, že to najpodstatnejšie nasýtenie po dobrom je v Tom, ktorý ťa s touto túžbou aj stvoril.
Ako jeleň dychtí po vodných bystrinách, tak dychtí moja duša po Tebe, ó Bože! Žalm 42,2.
Peter
zamyslenie na nedeľu_nadšené víťazstvo_230225
Určite si si už veľakrát všimol výraz víťaza v nejakej disciplíne športu keď dosiahne víťazstvo. Málokedy zostane taký istý ako keď závodí. Jednoducho už opadne súťažné napätie a na rad sa dostávajú emócie. Čím viac trénoval, zápasil so sebou samým, usiloval sa o čo najlepšie dosiahnutie výsledku, o to väčšia radosť nastáva. A nie je to len úsmev, často sú to výbuchy radosti zmiešané s plačom. Jednoducho všetko opadne. Je v cieli a dosiahol skvelý výsledok.
Nedávno som takto pozoroval jednu trochu nečakanú víťazku v lyžovaní. Uvoľnenie citov bolo tak silné, že niekoľko minút plakala dojatím a len sťažka dokázala poskytnúť následný rozhovor médiám.
A toto môže postihnúť aj teba.
Bež naplno a bež víťazne!
Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dostali porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. 1K 9,24-25
Peter
zamyslenie na nedeľu_nechoď zhrbený_160225
V poslednej dobe sa o tom hovorí stále viac a viac. Odborné články nás informujú ako to má byť správne, lekári na to upozorňujú a sami si to aj vyhľadávame. No predsa správne držanie tela. Lebo: sa hrbíme, teda hlavne tí, čo aspoň nejakú časť dňa sedia za počítačom.
Už deťom zvykneme hovoriť: nehrb sa; aj keď kráčajú, nielen keď sedia. Veď koniec koncov správne držanie tela nám pomáha aby nás chrbát neskôr nebolel a my sme nemuseli vynaložiť enormné úsilie na zbavenie sa bolesti; aj keď to nie je jediná príčina.
Sú zamestnania, kde sa správne držanie tela dokonca prísne vyžaduje – skúste sa niekedy pozrieť na čestnú stráž pred prezidentským – to je držanie tela.
No, aby sme prešli k podstatnému:
Začul som, že sa povedalo: „cirkev, narovnaj sa, hoď hrdo a vyrovnane, lebo ja som tvoj Boh“.
Nielen telesné držanie ale aj duchovné držanie je dôležité. Je to zámer a niekedy aj cieľ našej cesty. Ak si zhrbený, Boh je tu aby sňal dôvod tvojej zhrbenosti a uzdravil ťa. Už dnes ti hovorí: Choď hrdo a vystreto.
Lk 13,13 Položil na ňu ruky a ihneď sa narovnala a oslavovala Boha.
Môžeš o to prosiť (a vieme, že keď prosíme…): Stvor mi čisté srdce, ó, Bože, a obnov priameho ducha v mojom vnútri; Žalm 51,12.
Veď či nezasľúbil?: “Blízky je Hospodin tým, čo sú skrúšeného srdca, a pomáha tým, čo sú ubitého ducha. Ž 34,19.
V dôvere Bohu to môžeš urobiť už teraz. Nechoď zhrbený.
Peter
Zamyslenie na nedeľu_Prebudenie 2_260125
Ak sa medzi kresťanmi hovorí o prebudení, väčšinou máme na mysli nárast hladu po evanjeliu medzi neveriacimi, náraste evanjelizácií, plnými zhromaždeniami…
V Biblii sa v súvislosti s prebudením hovorí o zmene stavu; nie stavu fyzického prebudenia sa ale určitého stavu vedomia do iného stavu vedomia, napríklad zo stavu nejakej letargie do stavu chvály, či aktívneho konania, u človeka ale i u Boha (ako je to napríklad v Žalmoch, kde žalmista žiada Boha aby sa prebudil a postavil za jeho právo).
Takže v otázke prebudenia ide skôr o mňa než to čo sa deje okolo mňa. Ľahšie sa ukazuje na iných, že potrebujú prebudiť sa, ako by som si to mal priznať ja sám, že jo.
Nižšie uvedený citát z Biblie hovorí sám za seba. O prebudení „sa“. Stojí za to prečítať si ho pomaly a nechať ho konať v sebe.
Možno sa potom bude diať aj to, čo je v prvej vete.
Nikomu nič nedlhujte, len to, aby ste sa milovali. Lebo kto blížneho miluje, naplnil zákon. Veď prikázania: nescudzoložíš, nezabiješ, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepožiadaš, a ak je nejaké iné prikázanie, v tomto slove sú zhrnuté: Miluj blížneho ako seba samého. Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je teda láska.
A toto (čiňte), keďže vidíte príhodnú chvíľu, že vám je už čas prebudiť sa zo sna. Lebo teraz je nám spasenie bližšie, ako keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil; Rim 13,8-12a.
Peter
zamyslenie na nedeľu_Prebudenie 1_050125
Prebudenie 1.
Každý človek má inú potrebu dĺžky spánku. Toto vieme nielen z výskumu vedcov, ale aj z vlastného pozorovania.Ty spíš 8 hodín ja 7. Ono to o kvalite života ešte nič nehovorí. Asi mi dáš za pravdu, že skôr je dôležitejšie čo a či robíš niečo po tom ako sa prebudíš.
Keď som býval na dedine a dojička povedala že vstáva o pol štvrtej (podobne aj hlavný bača na salaši, ako som sa dočítal), dosť ma to dostalo, že ako skoro, že mi to v hlave aj po pár desaťročiach ostalo.
Vstať načas je teda asi dôležité. Pre niektoré práce. Ale vlastne do každej by mal človek prísť zobudený, či je to duchovná služba alebo každodenná práca. Ináč veľa mlieka nenadojíš.
Otázka skôr znie: čo tým myslel autor, keď povedal očividne fyzicky zobudeným a počúvajúcim aby sa prebudili tí, čo spia.
Mimochodom, písal to kresťanom.
... Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus; Ef. 4,14b
Peter
Zamyslenie na nedelu_Navrhujem Pravdu_291224
V tieto dni ak si vyjdeš von hlavne ráno a večer cítiš, že je celkom chladno a najmä ak k tomu ešte mrholí alebo fúka vietor, tak to býva vyslovene nepríjemné Je dobré mať teplé oblečenie, ktoré ťa chráni pred nepriazňou počasia. Slabé oblečenie ťa ani neochráni a dlhší pobyt vonku neprichádza do úvahy. Vyskúšal som si to a neodporúčam.
Tento rok som premýšľal o milosti a prijímal ju ako nečakané darčeky do situácií, v ktorých sa obvykle milosť nenosí.
V tieto dni mi pri mojom čítaní Slova prišiel na myseľ práve dolu uvedený text o pravde. Akoby to bolo slovo pre ďalší rok. Chcem ho tak vziať a ak nemáš iný návrh ponúkam to i tebe. Pravda.
Slovo, za ktorým tušíme slobodu a dokorán otvorené oči. A kto by nechcel byť slobodný, však?
A je tam niečo k tomu o obliekaní.
…a oblečte si nového človeka, stvoreného podľa Božieho obrazu v spravodlivosti a svätosti pravdy; Ef. 4,24
Peter
zamyslenie_dozrievanie jabĺk_221224
V Biblii je síce ako jedno z prvých ovocí spomínané neurčité ovocie, ale tradícia si zvolila, že to bude jablko, možno aj preto, že malus, čo je latinsky tiež jabloň, znamená zlý a tí, čo mali škodovú udalosť, to už vedia z poisťovníctva tiež, lebo je to opak bonusu.
Takže jablko. Nezvolila si ho len tradícia ale aj akýsi výrobca a dokonca politická strana. Je populárne, to jablko. Vieme tiež, že zrelosť jablka záleží od druhu. Každý druh dozrieva v inom čase. No aj také faktory ako teplota má na dozrievanie vplyv. A koniec koncov letné odrody sa môžu jesť hneď, kdežto zimné sú vhodné na konzumáciu až po niekoľkých mesiacoch. A vlastne takto je to aj dobre.
Hovorí mi to niečo o dozrievaní a načasovaní.
Ako jablká, tak aj ľudia dozrievajú v istý čas a rôzne udalosti majú na každého z nás nejaký ten vplyv, ktorý môže spôsobiť, že sa posunieme ďalej v našom dozrievaní.
Aj Boh si zvolil istý čas pre túto zem, aby nám dal možnosť byť zrelými na Boží obraz.
A deje sa to podobne ako s jablkom, nestačí ho vziať do ruky, treba ho i zjesť.
Všetko má svoj čas a každé počínanie pod nebom má svoju chvíľu: Je čas narodiť sa i čas umierať, čas sadiť i čas vytŕhať zasadené. Kaz. 3,1-2
Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; Iz 9,5
Peter
zamyslenie_dovolenková destinácia_151224
Miesto narodenia – maštaľ v Betleheme.
Trvalý pobyt – Nazaret- do 30 rokov, potom pútnik.
Možno takto by začínal Ježišov životopis, keby si dával žiadosť o prijatie do zamestnania v stolárskej firme Hoblík.
No možno by tam nemalo chýbať aj miesto pobytu v prvých rokoch. Predpokladá sa, že išlo o 2-3 roky Ježišovho života, ktoré strávil v Egypte. Dnes tam niektorí chodia na dovolenky. Jozef s Máriou tam šli, aby zachránili život svojho dieťaťa.
Jozef bol statočný muž a mal poslušné srdce. Postupne pochopil, že Ježiš je naozaj neobyčajné dieťa a jeho úlohou je vychovať ho ako zodpovedný a starostlivý otec. Rôzne pokyny cez zjavenia a neobyčajné diania okolo Ježiša urobili z Jozefa neobyčajného otca.
Možno žijeme v stereotype svojho života. Dni okolo nás ubiehajú a zrazu príde príležitosť k zmene – tak by som nazval možnosti, ktoré ak máme pripravené srdce, prichádzajú, ale je na našej voľbe ako sa k nim postavíme. Rozpoznať, čo je to pravé, chce možno aj to, aby som nezotrvával skalopevne na tom čo som žil dosiaľ.
Som schopný prijať zmenu pre svoj život?
Keď odišli, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi a povedal mu: Vstaň, vezmi dieťatko a Jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem. Mt. 2,13.
Peter
zamyslenie na nedeľu_počkať si na to pravé_081224
Ako malý chlapec som chodil na chleba do obchodu. Prichádzal v piatok poobede a čakalo sa naň v rade. Aspoň u nás na dedine. Nie že by ho bolo málo, bolo ho akurát, ale istota je istota.
Na niektoré veci čakáme dlhšie, inú prídu znenazdania.
Pastieri nad Betlehemom dostali riadnu dávku nebeskej oslavy až ich museli ukludňovať, že je to ok. A naproti tomu Simeon zdá sa, že čakal už nejaký ten deň. A bol vedený kam presne má prísť aby sa stretol s dieťaťom Ježišom. Podobne aj prorokyňa Anna. Počkala. Na správny čas.
Vo všetkom tom ako Ježiš prišiel na tento svet sa zdá, že bolo málo tých, čo boli pripravení, no aj to zavážilo, ako reagovali tí, ktorých to viac či menej zaskočilo.
A tak ma napadá myšlienka, že počkať si na to pravé je výhra, aj keď to chvíľu trvá, ale mať zároveň očakávajúce srdce v nádeji je predpoklad pre prijatie každej dobrej veci prichádzajúcej od Boha.
Lebo stvorenstvo túžobne očakáva zjavenie Božích synov… Lebo v nádeji sme boli spasení. Ale nádej, na ktorú možno pozerať, nie je nádejou. Veď či niekto dúfa v to, čo vidí? Ak však dúfame v to, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame. Rim. 8, 19 a 24-25.
Peter
Život ako puzzle?_241124
Skladáme rôznorodé veci. Niekto skladá nábytok, iný si na to najmä firmu. Ďalší postaví dom a niekto zas model lietadla. Ale i ten, čo si myslí, že nastavia nič, stavia svoj život. Možno ako puzzle.
Práve jedno také staviam. Je to dobrý relax na myseľ, pozornosť a predstavivosť. Najmä ak máte sto dielikov rovnakej modrej
. Niekedy dieliky zapadnú do seba a ja pokračujem ďalej, ale po čase zistím že ďalšie dieliky nemôžem pridávať, lebo síce sa zdá, že do seba dieliky zapadli, ale asi len na 99%. Iný dielik tam pasuje predsa len istejšie. Takže potrebujem 99% zapadajúci dielik vybrať a dať tam 100% zapadajúci aby ďalšie mohli do seba zapadať.
A tak ma napadá súvislosť s našim životom.
Možno ak chceme mať veci rýchlo hotové, alebo sme pod tlakom, urobíme niečo, čo by malo mať zmysel, no po čase zistíme, že naše predchádzajúce rozhodnutie nebolo najlepšie. Vrátiť sa, ak sa dá, nie je hanba a dať do poriadku to, čo má pasovať. Naopak, má to zmysel a požehnanie.
Keby si teda prinášal dar na oltár a tam by si sa rozpamätal, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a až potom príď a obetuj svoj dar. Mt 5,23.
Peter
zamyslenie na nedeľu_Podobné nie je to isté_031124
Milovaní, neverte každému duchovi, ale skúmajte duchov, či sú z Boha, pretože mnohí falošní proroci vyšli do sveta. 1J 4,1.
Prezeral som si hodinky, ktoré mali prasknuté sklíčko. A to presne na mieste, kde je uvedený názov výrobcu. Na konci názvu som rozoznal akurát „..ex“ a na začiatku „Ro..“. Staré veci ma zaujímajú a tak akýkoľvek náznak zaujímavosti a hodnotnosti je vzrušujúca bádateľská cesta. Tentoraz to nebolo ináč. Nevedel som prečítať celý názov ale moje vzrušenie, že sa jedná o „Rolex“ (pre tých čo nevedia – jedná sa o výrobcu asi najhodnotnejších hodiniek na svete) rástlo od sekundy k sekunde. Sklíčko som rozbiť nechcel no snaha zistiť názov bola enormná. Urobil som fotku z rôznych strán a zväčšovaním sa snažil doplniť si chýbajúce písmená. Nakoniec sa to podarilo. Z Rolexiek sa vykľuli Reflexy (Rolex – Reflex) a mne zostal akurát úsmev na tvári.
Falošnosť a pravosť tu budú vedľa seba do konca tohto sveta. Kdesi som čítal, že ak chcem rozoznať falošnú bankovku, musím dokonale poznať tú pravú a to hlavne všetky jej ochranné prvky. A podobne to bude aj s v našom kresťanskom živote. Rozpoznať to, čo sa za božie vydáva a čo od Boha skutočne je, nebude vždy jednoduché, ale ak poznávam Boha samotného v Jeho slove a v Pravde Ducha, tak ma zároveň utvrdzuje, že „On nás uvedie do každej pravdy“.
„…väčší je Ten, ktorý je vo vás, ako ten, čo je vo svete“. 1J 4,4b
Peter
zamyslenie_vierou – nie pocitmi_131024
…lebo žijeme vierou, a nie videním! 2 Kor 5,7
V niektorých chvíľach si uvedomujeme, že Boh sa o nás veľmi stará. Keď si nás potom ale zažne používať pri svojom diele, začneme sa ľutovať a hovoríme len o tom, aké zažívame skúšky a ťažkosti. A Boh sa nás zatiaľ snaží naučiť, aby sme pracovali v skrytosti. Nie v strede pozornosti. Keby záležalo iba na nás, nikdy by sme pri duchovnej službe nezostali skrytí. Dokážeme vytrvať v službe, i keď sa zdá že Boh zapečatil nebesá? Niektorí z nás by sa najradšej videli so zlatou svätožiarou, neustále naplnení duchovnou inšpiráciou, vždy v strede pozornosti ostatných kresťanov. Sebaistý kresťan je pre Boha bezcenný. Je výnimočný, nehodí sa do bežného života a vôbec sa nepodobá Bohu. Nie sme žiadny anjeli, ale muži a ženy, ktorí v tomto svete majú prácu. A musíme v tomto boji stáť s nekonečne väčšou výdržou, pretože sme sa narodili zhora.
Ak sa vraciame neustále k výnimočným okamžikom Božích zjavení, potom to nie je Boh, po čom toľko túžime. Začneme byť ako posadnutí okamžikmi, kedy Boh prišiel a hovoril s nami; trváme na tom, že to musí urobiť znovu. Ibaže Boh po nás chce, aby sme „chodili vierou“. Koľko z nás vyčkáva, ako by sme chceli povedať: „Pokiaľ sa mi Boh neukáže, nemôžem urobiť nič iné“. Boh to nikdy neurobí. Budeme musieť vstať sami, bez zjavenia a bez okamžitého Božieho dotyku. Potom si prekvapene povieme: „Ako to, že som nepoznal, že tu Boh bol stále so mnou?!“. Nikdy nežite iba pre výnimočné okamžiky – tie sú vzácne. Boh nám dopraje dotyky svojho zjavenia iba vtedy, keď uvidí, že nás nezavedú stranou. Okamžiky priamej Božej inšpirácie nikdy nesmieme považovať za normálny spôsob života – normálna je naša práca.
Oswald Chambers (z knihy „To najlepšie pre Jeho slávu“)
…lebo žijeme vierou, a nie videním! 2 Kor 5,7
V niektorých chvíľach si uvedomujeme, že Boh sa o nás veľmi stará. Keď si nás potom ale zažne používať pri svojom diele, začneme sa ľutovať a hovoríme len o tom, aké zažívame skúšky a ťažkosti. A Boh sa nás zatiaľ snaží naučiť, aby sme pracovali v skrytosti. Nie v strede pozornosti. Keby záležalo iba na nás, nikdy by sme pri duchovnej službe nezostali skrytí. Dokážeme vytrvať v službe, i keď sa zdá že Boh zapečatil nebesá? Niektorí z nás by sa najradšej videli so zlatou svätožiarou, neustále naplnení duchovnou inšpiráciou, vždy v strede pozornosti ostatných kresťanov. Sebaistý kresťan je pre Boha bezcenný. Je výnimočný, nehodí sa do bežného života a vôbec sa nepodobá Bohu. Nie sme žiadny anjeli, ale muži a ženy, ktorí v tomto svete majú prácu. A musíme v tomto boji stáť s nekonečne väčšou výdržou, pretože sme sa narodili zhora.
Ak sa vraciame neustále k výnimočným okamžikom Božích zjavení, potom to nie je Boh, po čom toľko túžime. Začneme byť ako posadnutí okamžikmi, kedy Boh prišiel a hovoril s nami; trváme na tom, že to musí urobiť znovu. Ibaže Boh po nás chce, aby sme „chodili vierou“. Koľko z nás vyčkáva, ako by sme chceli povedať: „Pokiaľ sa mi Boh neukáže, nemôžem urobiť nič iné“. Boh to nikdy neurobí. Budeme musieť vstať sami, bez zjavenia a bez okamžitého Božieho dotyku. Potom si prekvapene povieme: „Ako to, že som nepoznal, že tu Boh bol stále so mnou?!“. Nikdy nežite iba pre výnimočné okamžiky – tie sú vzácne. Boh nám dopraje dotyky svojho zjavenia iba vtedy, keď uvidí, že nás nezavedú stranou. Okamžiky priamej Božej inšpirácie nikdy nesmieme považovať za normálny spôsob života – normálna je naša práca.
Oswald Chambers (z knihy „To najlepšie pre Jeho slávu“)
zamyslenie na nedeľu_nechce sa mi do toho_290924
Asi to pozná každý z nás. Sú práce, ktoré nechcem robiť. Nechcem robiť teraz práve toto. Pretože robiť to, čo chcem, nie je ťažké, robiť to, čo nechcem si vyžaduje prekonať sám seba, prehovoriť svoje ja, dať mu motiváciu či iný pohľad, aby som sa k tomu odhodlal.
Zámer biblického príbeh vdovy a sudcu síce nehovorí a priori o nechuti niečo nerobiť, ale hovorí sa tam i o tomto. Sudca sa rozhodne zastupovať vdovu pred jej protivníkom práve pre jej vytrvalosť s akou ho žiadala o zastupovanie a snáď až pre hrozbu, ktorá z nej pre jej odhodlanie išla. Možno potrebuješ byť na svoju nerozhodnú dušu podobný. Nerozhodne sa len tak robiť to, čo sa jej nechce. Aj keď to urobiť treba. Občas jej treba dohovárať, by snáď až vyhrážať sa jej, byť jednoducho neústupčivý (ak nepomáha dobrá motivácia).
Niekedy sa nám do niečoho nechce aj preto, lebo nevidíme okamžitý výsledok, či význam toho čo sa po nás chce. Sú veci, ktorých zmysel uvidíme až po dlhšom čase alebo možno to uvidí niekto iný. Je dobré nad tým porozmýšľať…
Čokoľvek robíte, robte z tej duše ako Pánovi, a nie ako ľuďom. Kol. 3,23
Peter
zamyslenie na nedeľu_I keď mi neodpovieš_150924
I keď mi neodpovieš ako by som si prial…
Dnes som sa rozhodol zvoliť formu zamyslenia ako pieseň (TRUST IN YOU) a jej slová v autorizovanom preklade sú uvedené tu:
1. U Tvých nohou pokládám svůj sen,
ať je jen Tvůj, Tobě patří jen.
Žádná chvíle mého tápání,
Tvoji lásce nebrání.
2. Sám chtěl jsem zvítězit, přiznávám,
Už nemám sílu, tak přijď Ty sám.
Mocný vítěz a králů Král,
vždyť Tebe po svém boku stále mám.
R: Když nepřemístíš hory,
co příliš strmé jsou,
nedáš mi projít mořem,
nesplníš touhu mou,
i když mi neodpovíš,
jak bych si přál já sám,
víru mám, víru mám, v Tebe víru mám.
3. Ty sám jen víš, co mi zítřek dá,
vždyť každý nový den znáš líp než já.
Každý můj dech ať Ti chválu vzdá.
Chci pouze, co chceš Ty, buď vůle Tvá.
B: Útěchu i svou sílu nacházím v dlani Tvé,
Ty jsi můj pevný základ, má skála v bouři zlé.
Tvé stezky jsou vždy lepší, máš pro mně dobrý plán.
Tam kam mě stále vedeš, Ty už jsi dávno stál.
Trust In You – Lauren Daigle (Víru mám – CZ Lyric) (youtube.com) alebo
Víru mám (Lauren Daigle – Trust In You – Cover) – YouTube
Peter
zamyslenie na nedeľu_viera čo mení okolnosti_010924
Ale Ježiš, keď počul, o čom je reč, povedal predstavenému synagógy: Neboj sa, len ver! Mk 5,36.
Prichádzajú ľudia, ktorí boli pri Jairovej dcére a hovoria, aby už neobťažoval Ježiša so svojou žiadosťou, aby položil ruku na ňu a aby uzdravela. Prichádzajú so správou, že zomrela. Jairus bol predstavený synagógy, človek popredný, vážený. To, čo sa v ňom odohrávalo nebolo jednoduché, bol to boj predstaveného v židovstve a zároveň človeka veriaceho, že Ježiš môže uzdraviť jeho dcéru. Pred chvíľou vidí zázrak uzdravenej z krvotoku a vzápätí dostáva strašnú správu.
Do toho všetkého sa na neho obráti Ježiš a hovorí: Neboj sa, len ver! Ježiš vie, čo sa v Jairovi deje a vie, čo potrebuje počuť a že potrebuje slovo povzbudenia a viery.
Neboj sa, len ver! Toto slovo povzbudenia teraz hovorí aj k tebe, keď zomiera niečo na čom ti záležalo a ty čakáš na Božie konanie. A Ježiš povzbudzuje tvoju vieru a hovorí: Neboj sa, len ver!
Ver v Pána Ježiša a budeš spasený ty aj tvoj dom! Sk 16,31.
Peter
zamyslenie na nedeľu_moderný samaritán_250824
Počas dovolenky v zahraničí som si požičal bicykel. Krajina je krásna, trasa vedie popri mori aj po vrchoch a cez bicyklové tunely. No skrátka zážitok. Všetko prebieha ako má. Ujo v požičovni mi pribalí fľašu studenej vody, takže aj napriek stúpajúcej teplote vzduchu mám aspoň na začiatok dosť vody. V poslednej štvrtine cesty však dostávam kŕče. Najprv také bežné, no neskôr riadne silné v stehnách nôh. Ak ste to niekto zažil, viete o čom píšem. Jednoducho nie ste v stave pokračovať. A ani som nebol. Myseľ vládze, no telo vypovie poslušnosť. Teraz si asi niekto pomyslí, načo sa v takom teple trepal na cesty? No preto, lebo adrenalín muža stúpa úmerne zážitkom, na ktoré je jeho myseľ stavaná.
Prešla možno trištvrte hodina a ja som prešiel 50 metrov a kŕče ma hodili na zem. Okolo mňa prešlo množstvo áut a nejakí ľudia na bicykli, motorke. Jeden kúsok odo mňa venčil psa, no nik nezastal. V postate som to ani nečakal. Jednoducho som si myslel, že to dám, ale nedal som. Nešlo to. Po nejakom čase išiel po druhej strane tej frekventovanej cesty ďalší cyklista. Ako ma videl, a ja jeho, naznačoval, či je všetko v poriadku, dal som najavo, že nie celkom. Prešiel ku mne a vzal mi bicykel o ktorý som sa sťažka vzdychajúc opieral a oprel ho obďaleč, ujal sa ma, pýtal sa, čo mi je (kŕče), či mám telefón (áno), či môžem zavolať niekoho na aute (nemohol som), alebo hotel a pod. Podal mi svoju fľašu vody a stále sa snažil aj otázkami prakticky pomôcť a nenechať ma tam samého. Dal mi opäť napiť a dal mi aj praktický návod čo piť a čo nepiť.
Pomohol mi. Bol som opäť schopný vysadnúť na bicykel a dôjsť do cieľa. Ako som z jeho slov vyrozumel bol to Francúz a na ceste bol už siedmy deň a prešiel niekoľko stoviek kilometrov.
Rozmýšľam o Božej milosti a o Samaritánovi. Už si ho viem predstaviť praktickejšie.
Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne! Lk 10, 36-37.
Peter
zamyslenie na nedeľu_tí čo nazaháľajú_040824
Stretávam ich veľmi často. Tichí, pracovití. Je im čo závidieť. Nosia červené alebo čierne montérky a nikdy sa nesťažujú, že im majster nedal voľno v práci, lebo vonku je horúčava. Niekedy ich pozorujem a ich zanietenosť voči svojej práci je pre mňa skrátka až frustrujúca, zahanbujúca.
Vraj ich máme pozorovať, lebo sa máme niečomu priučiť. Niečo na tom je a to niečo je celkom dosť dôležité. Hlavne vtedy ak máš niečo urobiť a tebe sa ani tak veľmi nechce alebo by si šiel urobiť radšej niečo iné.
Lenivec, choď k mravcovi, pozoruj jeho cesty, aby si zmúdrel. Prísl.6,6
Peter
zamyslenie_slobodný rásť_280724
Práve sme sa vrátili z návštevy Liptova a chcem sa s vami podeliť o svoje rozmýšľanie.
Rozprávali sme sa s ľuďmi, ktorí prežili situácie, ktoré zasiahli ich srdce. Sú zranení, boľaví…..
Rozprávajú o svojom živote a je jasné, že ich bolesť a horkosť rozhodli o ich ceste, ktorou idú.
Boží muž a žena, ktorí majú svoje obdarovanie, svoje povolanie, sa schovali za svoje zranenie a bolesť.
Rozmýšľam a modlím sa.
Cítim bolesť ich srdca, ale zároveň vidím Ježiša na kríži ako zomiera odmietnutý, ponížený, nepochopený ….., aby my sme ich nemuseli niesť.
Aby sme mu mohli všetko odovzdať a v jeho moci odpustiť tým, ktorí nám ubližujú, aby horkosť neurčovala našu cestu.
Spomenula som si na strom, ktorý aj keď je zranený tak sa snaží rásť ďalej a smeruje do neba. Rastie na slávu Boha.
Tak nám žehnám, nech s Božou pomocou, porozumením s našimi bolesťami rastieme na slávu Boha, nech nám naša minulosť neurčuje cestu.
Nech sme slobodní od horkosti a bolesti a veríme v Božiu hodnotu, ktorú máme.
Janka
zamyslenie na nedeľu_zvýšte pozornosť_210724
„Zvýšte pozornosť, po krajnici kráča chodec“; Občas počujeme v dopravných správach. A ak práve ideme autom po danom úseku, sme ostražitejší. Alebo situácia v piatok: „najrozsiahlejší kolaps IT systémov v celej histórii“, „kolaps ohromil 8,5 milióna počítačov“. Viem si predstaviť že na Slovensku si to mnoho ľudí vôbec nevšimlo. Všímame si to, čo sa nás bytostne dotýka, a čím viac, tým sme viac „v pozore“. Je to prirodzené, máme sa dosť radi na to, aby sme si chránili svoj život a svoje zaužívané zvyklosti. Ideme vo vyšliapaných chodníkoch a sme spokojný, no občas aj po pekných dňoch príde búrka a priznajme si, niekedy nie je len dobré ale i nutné cestu našich zvyklostí zmeniť. Nie preto, že sa nudíme, ale preto, že je to nutné pre náš život, naše napredovanie, náš rast , či povedzme to napriamo: naše posvätenie v Bohu.
Obdobne je to aj vo výchove. Aj tam sú niekedy vítané zmeny. Výchova je spojená aj s trestom, nie preto, lebo to rodiča baví, ale preto, lebo dieťa miluje a nechce, aby pokračovalo na zlom chodníku. Záleží mu na ňom. Aj Bohu na nás záleží. Veľmi.
Nepohŕdaj, syn môj, výchovou Pánovou, a neklesaj, keď ťa trestá; lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna. Vytrvajte, aby vás vychoval. Ako so synmi zaobchádza Boh s vami. Žid. 12, 5-7
Peter
zamyslenie na nedeľu_cesta a cieľ_070724
Prázdniny vo mne vždy vyvolajú dobré vnútorné emócie. Aj keď je pravdou, že už mám pár rokov po povinnej školskej. Jednoducho ich mám rád a vtedy aj rád dovolenkujem či podnikám/e cesty za dobrodružstvom.
Jednu takúto sme si v prázdninový deň vybrali ako bicyklový výlet do susedného hlavného mesta. A áno, na klasických bicykloch, keby to niektorého čitateľa zaujímalo. Cesta ubiehala skvelo, hlavne na začiatku, veď vtedy ešte máte síl na rozdávanie, ste plný zápalu (aspoň teda ja) na to čo uvidíte ale niekedy sa to môže sťažiť ako sa to na tomto smere a ceste stáva. Protivietor. A občas celkom dosť. Ak ste to niekto zažil, viete o čom píšem. Vynaložíš aj dvakrát viac sily na to aby si prešiel to, čo prejsť chceš. No nevadí. Ja mám občas výzvy aj rád (ak ich nie je veľa naraz). A ešte vo dvojici, to sa ide oveľa lepšie ako sám, je to hlavne veselšie
.
A tak ma napadá súvislosť medzi našou cestou bicyklom a cestou životom. Môžeme mať skvelé plány, no cesta k cieľu je niekedy dosť sťažená. Chce to odhodlanie a byť vytrvalý. Toto vraj dosť pomáha.
My sme do cieľa prišli. Je to celkom dobrý pocit, hlavne ak viete, že to aj niečo stálo.
…jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a snažím sa o to, čo je predo mnou; cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi. Fil 3, 13-14
Peter
Zamyslenie na nedeľu_myš-lienka_300624
V dusne letného dňa som si kliesnil cestu trávnikom k chládku ponúkanému našim domom, keď vtom som orlími očami zaregistroval pohyb pri stene. Nie, oči ma nemýlili, i keď som práve nedisponoval okuliarmi. Bola to ona. Malá, sivá, s nevinnými očami a prefíkaným chvostom. Myš. Paberkovala nožičkami a trielila priamo k našej verande. Bolo to rozhodujúce. Pretože na rozhodnutie som mal presne sekundu. Moja výhoda však bola práve v nohách. Jej boli snáď 100x menšie. No nevyužite túto pre vás značnú výhodu. V okamžiku som bol pred ňou, čo zatriaslo jej odhodlaním a sebadôverou. Už to nebol ten nebojácny Ričipíp z Narnie. Zaspätkovala v nových tretrách a malú chvíľu robila nerozhodnú. Raz dopredu potom zas dozadu akoby sa ma chcela striasť, respektíve ma zmiasť. Nepodarilo sa. Stál som pevne na svojom. Do domu nepôjdeš. Rozhodnuté. A ona pochopila. Dala sa na zbrklý útek popri stene a vošla do škáry dverí starého domu. Tentokrát som vyhral (aj keď neviem, či sa nezahniezdila vo vreciach plných starého sena) a do nášho domu sa nedostala.
Tak ma napadlo, že či to nie je s tou myšou niekedy podobné ako s myš – lienkou, ktorá chce narobiť šarapatu v našej hlave…
Dbaj, aby v tvojom srdci nevznikla podlá myšlienka...5 M 15,9
Peter
Zamyslenie_krabička záchrany_230624
Existujú vo veľa variáciách. Sú to sady vecí, ktoré sa hodia pri dlhšom putovaní v prírode alebo v extrémnych situáciách keď potrebujete niečo rýchlo zašiť, urobiť oheň núdzovo prespať v lesoch a pod. Čiže malý nožík, kresadlo či zápalky, šicie potreby, pílka, sušené potraviny atď.
Krabička poslednej záchrany je koncipovaná tak, aby nebola príliš veľká a v batohu tak nezaberala príliš veľa miesta. Aby si ju mohol použiť, potrebuješ ju mať pri sebe.
Kým žijeme v pohodlí našich domovov, prídu nám tieto veci zbytočné alebo ich máme väčšinou po ruke. Ak sa ocitneme v krízovej situácii, každá pomoc sa hodí a na to sú tieto krabičky.
Tvoj duchovný život má aj obdobia má okrem skvelých období aj obdobia zápasov, v ktorých sa odrazu ocitneš uprostred „divočiny“, kde si uvedomíš, že si sám a nikto nie je na blízku. Tam má tvoja krabička záchrany opodstatnenie. To, čo si si pripravil na ťažký čas, hoci ti bolo predtým dobre a nič ťa neťažilo. Možno ti ostalo „len“: V deň svojho súženia Teba vzývam, lebo ma vyslýchaš. (Žalm 86,7)
…buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou. Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery… Žid. 12, 1b-2a.
Peter
zamyslenie na nedeľu_Polienko ku polienku
Pre niekoho to môže byť celkom veľká výzva – založiť oheň. Pre generácie našich starých rodičov to bola nutnosť, kým nebolo plynové či elektrické kúrenie a bola to nutnosť pre každého, kto kúril v peciach či sporákoch. Bez ohňa by nebol obed. A niektorí si to ešte pamätáme.
Avšak založiť oheň je jedna vec, no aby horel trvalo niekoľko hodín, je druhá vec a k tomu je potrebné mať nachystané palivo a vedieť ho správne dávkovať. Aj keď to nie je až také zložité, vyžaduje si to mať zodpovednosť. Nenechať oheň vyhasnúť.
V našich životoch je to podobné. Žijeme, vnútorným duchovným životom, zapáleným Božou láskou v nás. Tá láska je kyslík, ktorý oheň k horeniu potrebuje, no palivo je tvoja/moja úloha.
Každý máme ten svoj charakteristický ohník. Pokiaľ teda nemáš už len pahrebu. No aj z tej ešte môže byť ohník s veselo plápolajúcimi plameňmi. Buď vytrvalý a nevzdaj to, prikladaj a fúkaj, rozhorí sa. A ak ten tvoj ohník horí, nevzďaľuj sa príliš od neho. Dáva ti viac než si možno predstavuješ. Je svetlom, teplom, radosťou v dobrom čase a nádejou v ťažkých časoch.
Kde niet dreva, hasne oheň…Pr 26,20
Peter
zamyslenie na nedeľu_milovať príkazy_120524
V športovej hale, v ktorej hrávam florbal, je na stene rozmiestnených viacero tabúľ s pravidlami, ktoré je potrebné v hale dodržiavať. Tabuľa je veľká, písmená menšie, a textu je tam neúrekom; zoznam a dĺžka jednotlivých pravidiel je tak veľký, že si myslím, že väčšina ľudí by zrejme nedočítala ani to druhé pravidlo. Takže aj keď sa niekedy na tú tabuľu pozriem, oči mi skĺznu zo začiatku na koniec, kde je napísané, že ďakujú za dodržiavanie pravidiel. To je vcelku upokojujúce.
Nečudujem sa, že množstvá príkazov a zákazov nie sú priamo v obľube.
A napriek tomu je Biblia toho plná. Okrem iného. Možno je rozdiel v pohľade na to, čím mi tie príkazy sú. A možno aj kto je autorom. Či to myslí s návštevníkmi haly dobre alebo to chce mať len všetko zabezpečené aby sa poistil. Ak je ti autor blízky a vieš, že mu záležalo na tom keď pre teba dával napísať svoj odkaz, čítaš jeho príkazy s iným postojom než keď je to niekto, kto je vlastne anonymný.
Stojí to za zamyslenie.
Milujem tvoje prikázania viac ako zlato, viac ako rýdze zlato. Žalm 119,127
Peter
zamyslenie na nedeľu_nepodliezaj latku_050524
Ak sa pri detskej hre, či pri športových pretekoch preskakuje cez latku, je dôležité, aby latka zostala vo vodorovnej polohe a nespadla z podperných bodov. Dôležité je latku preskočiť, nie podskočiť a ani nie podliezť, čo by pri detskej hre ako vtip ešte mohlo byť; respektíve sa jedná o inú hru. Nebolo by to v súlade s písanými či nepísanými pravidlami. Nie, latka sa nesmie podliezť! Hra by nebola platná, a výkon by nebol regulárny.
Zdá sa, že nejaké pravidlá sú vždy dobré, ináč by bol zmätok. Pravidlá vlastne prinášajú poriadok a zmysel. A Božie pravidlá pre život sa nedajú podliezť, možno sa dá predstierať ich uplatňovanie v živote nejaký čas, ale ovocie sa nakoniec vždy urodí také ako sme sa o strom postarali.
Nepodliezam tú svoju latku v niečom?
Ak aj niekto preteká, nebude ovenčený, ak nepreteká podľa pravidla. 2 Tim 2,5
Peter
zamyslenie na nedeľu 210424_Obnov svoj dom
A nepripodobňujte sa tomuto svetu, ale premeňte sa obnovením mysle, aby ste vedeli rozpoznať, čo je vôľa Božia, totiž, čo je dobré, milé a dokonalé. Rim 12,2
Výzva na obnovu (zateplenie, výmenu strechy, či kúrenia) domu sa objavuje v posedných rokoch v súvislosti s možnosťou požiadať o finančnú dotáciu. Ak bývaš v byte, či dome, vieš, že z času na čas potrebuje vymaľovanie, nejakú tú opravu a pod. Ak to dlhodobo nerobíš, je to vidieť.
V týchto dňoch som dával zo starého domu dole vonkajšiu omietku. Nešlo to až tak zle a to aj preto, lebo vyše 30 rokov ten dom nik neopravoval a omietka išla miestami dole veľmi ľahko, stačilo mierne pobúchať kladivkom a už sa sypala jedna radosť.
S našim životom je to podobné. Ak sa o svoje vnútro staráme, dávame mu včas čo potrebuje, sýtime ho a obnovujeme Božím Slovom, modlitbou, spoločenstvom s Bohom i v cirkvi, napredujeme a nestrádame. Ak však niečo zanedbáme, možno to ani nejaký čas nezistíme, ale náš život bude svedčiť o tom, že nášmu vnútru sa nedostáva tá správna, dostatočná opatera.
Písmo hovorí, že obnovu potrebujeme, deň čo deň, a to je to dobré pre nás, lebo nám to prináša radosť a pokoj. Veď keď rozoznáme, čo je dobré, milé a dokonalé, čo je vôľa Božia, či ťa to neteší? 🙂
Preto neochabujeme, ale aj keď náš vonkajší človek hynie, náš vnútorný sa obnovuje zo dňa na deň. 2 kor. 4,16.
…obnovte sa duchom svojej mysle Ef 4,23
Peter
zamyslenie na nedeľu_aký pokoj_070424
Ježiš povedal: Svoj pokoj vám dávam…
Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral. 1Pt. 5,8
Na jednej strane pokoj, na druhej boj. Čo teda? Ako nasledovníkom Ježiša by nám to malo byť jasné; Ježiš prišiel aby nám priniesol Pokoj aj do nepokojnej doby. Jednoduché. Napriek tomu to potrebujeme zažívať znovu a znovu, pretože diabol obchádza…
Nie je to jednorázová záležitosť. O naše srdce sa vedie boj. A áno, aj vtedy, keď si už vyznal, prijal a žiješ svoj život v Bohu. ALE, nie si sám. Ježiš je v tebe. Je tvojím pokojom, je nad tým, čo sa snaží vypôsobiť nepokoj. Aj keď priniesol meč, nepriniesol nepokoj. Priniesol nadprirodzenú istotu zakotvenia tvojej mysle v Bohu. Dôveru, že On to zvládne. Či čo sa politickej situácie týka alebo čo sa tvojich osobných bojov týka. Dokonale ťa pozná, a dokonale vybojoval boj, a ty vedz, že si na strane víťaza.
Pokoj vám zanechávam, svoj pokoj vám dávam, nie ako svet dáva, vám ja dávam. Nech sa vám nermúti srdce a nestrachuje! J 14,27.
Peter
zamyslenie_s kym sa stretnes_300324
A ako šli zvestovať to Jeho učeníkom, ajhľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! A ony pristúpili, objali Mu nohy a klaňali sa Mu. Mt 28,9.
V období sviatkov Veľkej noci máme rôzne stretnutia, niekto konečne vypne po pracovnom týždni, iný ide na výlet do prírody, stretávame sa so svojou rodinou, na spoločnom kresťanskom zhromaždení stretneme svojich známych, zo záhrady možno pozdravíme suseda z vedľajšieho domu ba občas sa niekomu podarí stretnúť aj so sebou samým, teda ak sa neminie…
Samo osebe sociálne kontakty potrebujeme. Veď preto sme tu na svete nie sami. A Tieto dni sú pre to dobrou príležitosťou.
Jedno stretnutie nás však robí na rozdiel od sveta jedinečnými v celom duchovnom i materiálnom vesmíre. Máme možnosť sa stretnúť s Bohom. A ak si to už niekedy zažil vieš, že je to viac ako stretnúť aj toho najbližšieho človeka. Vieš, že toto stretnutie ťa zmení. Vždy. Netvrdím, že je to jednoduché, ale môžeš o to stáť. Usilovať o audienciu. On je vždy pripravený prijať. A ty?
Veľkonočné dni sú dobrá príležitosť.
Prajem ti, aby i tieto dni boli pre teba časom dobrého, premieňajúceho, občerstvujúceho stretnutia s Ním.
Peter
zamyslenie na nedeľu_Akou mocou?_240324
Ak vidíme, že sa deje niečo zázračné, niečo čo presahuje naše chápanie, zastavíme sa a dávame si otázku: akou mocou? (sa to deje).
Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k Nemu veľkňazi a starší ľudu a spýtali sa Ho: Akou mocou toto robíš? A kto Ti dal tú moc? (Mt 21,23)
Túžime po zázrakoch v našich životoch, túžime byť aktérmi toho, čo je viac ako každodenný bežný život a ja si myslím, že aj toto vložil do nás Boh, lebo On sám je Boh moci. A miestom moci bolo aj dejisko Veľkej noci:
…krv Krista, ktorý mocou večného Ducha samého seba obetoval Bohu v bezvadnú obeť, očistí nám svedomie od mŕtvych skutkov, aby sme slúžili živému Bohu. (Žid 9,14)
Moc majú i ľudia a moc je i v duchovnom svete. Môžeš používať moc, ktorú si dostal ako človek na nejakom poste, v rodine či zamestnaní no môžeš mať aj moc, ktorou ťa vyzbrojuje Boh na ceste, ktorú dal pred teba. Ježiš hovorí v moci postavenému Pilátovi: Nemal by si moc nado mnou, keby ti nebolo dané zhora; (J 19,11). a učeníkom: prijmite moc Ducha Svätého…(Sk 1,8)
Práve na Veľkú noc ako bol Kristus vzkriesený slávnou mocou Otcovou, aj my aby sme tak chodili v novote života. (R 6,4).
Mnoho skúšame urobiť vo vlastnej sile, no skutočné zázraky neuvidíme, kým nepodľahneme Jeho sile a neprijmeme ju za svoju.
Nie vojenskou mocou, ani silou, ale mojím Duchom – hovorí Hospodin mocností. (Zach 4,6)
Peter
Zamyslenie na nedeľu 100324_Zapustiť hlboké korene
Dnes volím inú formu zamyslenia a to formou krátkej poviedky. Pretože je moja obľúbená, občas sa k nej vraciam a tak ju niektorí už poznáte. Je od kvakerského pastora Phillipa Gulleya a volá sa Pestovanie koreňov. Hlboké korene majú svoj význam, a strom to vie najmä keď sa blíži silný vietor…viem to aj ja?.)
Když jsem byl malý, měli jsme starého souseda, který se jmenoval doktor Gibbs. Vypadal úplně jinak než všichni lékaři, co jsem kdy poznal. Pokaždé, když jsem ho viděl, měl oblečenou džínovou kombinézu a na hlavě slamák se zeleným plastikovým kšiltem. Hodně se usmíval; byl to úsměv, jenž se hodil k jeho klobouku – starý, pokřivený a obnošený. Nikdy na nás nekřičel, že si hrajeme na jeho zahradě. Pamatuju si ho jako člověka, který byl mnohem milejší, než dané okolnosti vyžadovaly.
Když doktor Gibbs zrovna nezachraňoval životy, vysazoval stromy. Jeho dům totiž trůnil na čtyřhektarovém pozemku a jeho životním cílem bylo proměnit ho v les. Ten dobrý lékař měl pár zajímavých teorií ohledně pěstování rostlin. Pocházel ze zahradnické školy, jež se řídí heslem „škoda každé rány, která padne vedle“. Nikdy své nově vysazené stromky nezaléval, což zcela odporovalo konvenční moudrosti. Jednou jsem se ho zeptal, proč. Řekl, že zalévání rostliny kazí, a pokud je zaléváte, každá následující generace stromů bude vždy o něco slabší. Takže se s nimi nesmíte mazlit a ty neduživé musíte co nejdřív odstranit.
Mluvil o tom, jak zalévání stromů vede k mělkým kořenům a jak stromy, které nikdo nezalévá, musí při hledání vláhy prorůstat svými kořeny hluboko do země. Pochopil jsem ho tak, že bychom si měli hlubokých kořenů vážit. Takže své stromky nikdy nezaléval. Zasadil doubek, a místo aby ho každé ráno zalil, praštil do něj srolovanými novinami. Plesk! Bouch! Prásk! Zeptal jsem se ho, proč to dělá, a on mi odpověděl, že proto, aby mu strom začal věnovat pozornost.
Doktor Gibbs odešel na věčnou slávu pár let poté, co jsem opustil domov. Tu a tam jdu kolem jeho domu a dívám se na stromy, které jsem ho viděl sázet před nějakými pětadvaceti lety. Teď jsou silné jako skála. Velké a robustní. Tyhle stromy se ráno probudí, zabuší se pěstmi do hrudi a dají si černou kávu bez mléka.
Před několika lety jsem vysadil pár stromů. Celé léto jsem jim nosil vodu. Stříkal jsem je. Modlil jsem se za ně. Nad celými těmi devíti metry. Dva roky rozmazlování mi vynesly stromy, které čekají, že je někdo bude dnem i nocí obskakovat. Kdykoli zavane studený vítr, začnou se třást a drkotat větvemi. Padavky.
S těmi stromy doktora Gibbse to je divné. Protivenství a strádání jim zřejmě prospěly tak, jak by to pohodlí a bezstarostnost nikdy nedokázaly.
Každý večer jdu před spaním zkontrolovat své dva syny. Stojím nad nimi a dívám se na jejich drobná tělíčka, na to, jak se uvnitř nich zvedá a klesá život. Často se za ně modlím. Většinou se modlím za to, aby měli snadný život. „Ušetři je utrpení, Pane.“ V poslední době si však myslím, že je načase, abych svou modlitbu změnil.
Má to co dělat s nevyhnutelností studených větrů, které nám dokážou proniknout až do morku kostí. Vím, že se mé děti setkají s utrpením, a moje modlitby, aby se tak nestalo, jsou naivní. Vždycky někde vane studený vítr.
Takže hodlám svou večerní modlitbu změnit. Protože život je drsný, ať už si to přejeme, či nikoli. Místo toho se budu modlit, aby kořeny mých synů prorostly do hloubky a oni tím pádem mohli čerpat sílu ze skrytých zdrojů věčného Boha.
Příliš často se modlíme, abychom to v životě měli jednoduché, avšak tyto prosby bývají jen zřídkakdy vyslyšeny. To, za co se potřebujeme modlit, jsou kořeny sahající hluboko k Bohu, aby nás to – až se spustí déšť a zafouká vítr – od něj neodtrhlo a neodneslo někam pryč.
zamyslenie_Božia milosť 2_110224
Dá sa milosť nevidieť? Myslím, že milosť sa často prehliada, nevidí, a nemôže vidieť, lebo…
Nedávno som mal stretko s policajtmi. Čakali ma už nedočkavo hneď na začiatku ulice, do ktorej som zabočil. Neusmievali sa ale ani nemračili. Na začiatku neboli chvály, skôr zdieľanie a diskusia, po diskusii nasledoval čas stíšenia (rozumej kontrola dokladov, na ktoré som pomerne dlho čakal) a nakoniec záver. Mladý policajt mi skoro ospravedlňujúcim pohľadom oznámil symbolickú oferu pre štát. Prekvapil ma, lebo 5 minút predtým oznamoval nepomerne vyššiu. Neviem, čo sa odohralo medzitým, ale potešilo ma to; bol som vďačný za to.
O pár minút na to som už sedel v parádnom kresle svojej zubárky aby som ešte narýchlo zdieľal svoj zážitok s pánmi v rovnošatách (nerobila mi zároveň zuby) a po úspešnom zákroku mi pri platení dala milosť v podobe nižšej čiastky za zákrok. Lebo vraj keď tí policajti už niečo dostali, treba aj mne niečo dať naspäť.
A tak rozmýšľam nad milosťou z pohľadu vďačnosti. Vraj to otvára oči. Aby človek videl.
Byť vďačný aj policajtom za zastavenie pred prekážkou, za prístup, za každodenné“ maličkosti“ aby sme videli veľké veci Božie.
Za všetko ďakujte, lebo taká je Božia vôľa pri vás v Kristovi Ježišovi.1 Tes. 5,18
Peter
zamyslenie_Božia milosť 1_280124
Stál som vo veľkom kníhkupectve v oddelení duchovnej literatúry a listoval postupne knihami, ktoré mi prišli zaujímavé názvom, či autorom. Predtým som prešiel oddelenie thrillerov, detektívok, hudby, puzzle. Celým kníhkupectvom neustále chodili ľudia, no v tomto oddelení sa nik nezastavil. Premýšľal som nad tým, a ďalej listoval v knihe, keď odrazu prišli traja mladí ľudia a priamo k poličke kde boli zoradené Biblie. Jedna dievčina si chvíľu obzerala a brala do rúk malé vydania s obalom na zips a po krátkom rozhodovaní a porade s kamarátkou si jednu vybrala a odišli smerom k pokladni.
V tej chvíli som bol zahanbený Božou milosťou, pretože mojou mysľou predtým prebehlo, že dnes málo ľudí hľadá, či ide k Bohu. Niekto zjavne chce ísť bližšie.
Boh má svoje cesty ako prehovára k ľuďom a ja dúfam, že budem neustále presviedčaný o Božej milosti a Jeho ceste ako sa dotýka ľudí.
V Biblickom slovníku sa píše, že milosť znamená, že „v podstate ide o priazeň, ktorú preukazuje vyššie postavený k nižšie postavenému, k nehodnému a s vinou, bez toho aby šlo súčasne o nejaký užší vzťah alebo záväzok príbuzenský či zmluvný“.
Nie, Božiu priazeň si nezaslúžime, ani nedokážeme nasilu pritiahnuť. Ale môžeme ju prežívať a z Jeho milosti vidieť v praxi. Nech Boh otvorí naše oči.
Kto je Boh ako ty, ktorý odpúšťa viny, ktorý prehliada priestupky zvyšku svojho dedičstva? Nezostáva navždy pri svojom hneve, lebo v tom má záľubu, že udeľuje milosť. Mich 7,18.
Peter
keď ihla pichne_zamyslenie_210124
Dnes už šije ihlou asi menej ľudí než v minulosti, ale predstaviť si to vieme. Ostrá ihla vie pichnutím prebudiť aj driemajúceho šiča (podľa Sibyly Mislovičovej je slovo „šič“ vporiadku). Ak niekto robí, je dosť normálne, že niekedy sa môže aj zraniť, no čo ak nerobí, tiež potrebuje popichnutie?
Mal som obraz, že niektorí popichnutie potrebujú, aby vytrvali.
Nadchnúť sa pre niečo, napríklad službu v Božom kráľovstve, ktorá možno je prehliadaná, neoceňovaná, sa možno ešte dá, ale vytrvať v takej službe? Nepovzbudený, nevyzdvihnutý? To je celkom dosť ťažké. Možno skončím znechutený, alebo ma to už jednoducho nebaví. Motív služby je dôležitý ale o tom teraz nie je reč.
Zdá sa, že Boh zamýšľa popichnutie, ktoré nie je vždy boľavé, naopak, jeho primárnym zámerom je posilniť nás mocou podľa Jeho slávy. On sa mnohorako dokazuje pri nás, pri tebe; Jeho zámer je skrze milosť dať ti poznať Jeho samotného a skrze Jeho konanie v tvojom živote ťa povzbudiť na tvojej ceste a v tvojej službe, aby si vytrval. Modlím sa, aby si videl tieto Jeho popichnutia vo svojom živote.
Nepridáš sa k tejto modlitbe? Urob to, niečo sa zmení.
Peter
Zamyslenie_Môj príbeh_010124
Dieťatko však rástlo a mocnelo, plné múdrosti, a milosť Božia spočívala na Ňom. Lk 2,40
Máme pár dní po Vianociach a dokonca nám začal nový rok. Sviatočné a deliace udalosti roka za nami a pred nami nepopísaná kniha. Tak čo nás teda čaká? Nie, teraz sa nevrhneme na prorocké vnemy. Tá otázka je skôr básnická, alebo povedzme taká, na ktorú si dáš odpoveď sám. Biblické príbehy sa tiež končia udalosťami narodenia a obriezky a pokračujú viac-menej až dospelosťou Ježiša, resp. malou odbočkou k jeho debate v chráme keď mal 12. Ináč kde nič tam nič…(Možno, alebo to len nezapísali)
V živote každého z nás bývajú také obdobia, nedeje sa toho až tak veľa, čo by sme dali na papier a potom sa to spustí. A ide to ako dejinná udalosť. Nie vždy sme však radi ak sa to deje, lebo niekedy sú to aj boľavé časy. No hovorí sa, že pripravení vyhrávajú. A vtedy zažívame vyliatie milosti, darí sa nám. A máme radosť, opodstatnenú. Tak či tak, niekde v hĺbke každý túžime po milosti, po prijatí, víťazstve, sláve (nezamieňaj prosím s tou pominuteľnou). Máme to vpísané do našej DNA.
Mojím želaním pre tento rok pre teba je, aby sa to naplnilo pri tebe. Na dieťaťu Ježišovi bola milosť. A milosť je fajn. Dokonca aj Boh ti ju chce dať.
Pristúpme teda s dôverou k trónu milosti, aby sme dosiahli milosrdenstvo a našli milosť a pomoc v pravý čas. Žid 4,16 (A tu niekde začína tvoj príbeh)
Peter
Zamyslenie_241223_Príbeh príbehov
A keď sa im (mudrcom) vo sne dostalo napomenutia, aby sa nevracali k Herodesovi, vrátili sa inou cestou do svojej krajiny.
Keď odišli, ajhľa, anjel Pánov zjavil sa vo sne Jozefovi a povedal mu: Vstaň, vezmi dieťatko a Jeho matku, uteč do Egypta a zostaň tam, dokiaľ ti nepoviem. Lebo Herodes bude hľadať dieťatko, aby Ho zahubil. Vstal teda v noci, vzal dieťatko a Jeho matku, odišiel do Egypta.
Mt 2,12-14
Príbeh narodenia Ježiša obklopuje množstvo ďalších príbehov rôznych ľudí. Mnohé sú veľmi zaujímavé, napríklad aj spôsobom ako sa v nich menili okolnosti. Nedá sa nevšimnúť si, že viacero dejinných zvratov nastalo po tom ako dotyčný človek obdržal inštrukcie skrze sen. Stalo sa to aj mudrcom aj Jozefovi (ten si už v tú dobu zvykal, že život má svoje tajomstvá). No nevravte mi, že vám to príde jednoduché…dostanete vo sne pokyn a vstanete a odsťahujete sa ešte tej noci…
Ako často máme plány, krátkodobé, na jeden deň či dlhodobé, kam pôjdeme na dovolenku, či koho pôjdeme navštíviť budúci víkend a pod. A zrazu sen. Diár môžete nechať na stolíku, vezmete batoh, ženu, dieťa a idete. Vedeli by sme to? V Biblii sa veľa hovorí o apoštoloch a ich príklade, no myslím, že Jozef a jeho rozhodnutia poslušnosti veľmi nezaostávajú. A čo ty?
Žijeme v chronose (plynúci čas) a kairos (špeciálny okamih) mení naše plány (chce); no ale ak ti ide o život, nie je lepšia poslušnosť?
Peter
zamyslenie na nedeľu_Príbeh začína_031223
Išli preto všetci, aby sa dali zapísať, každý do svojho mesta. Vybral sa teda aj Jozef…Lk 2,3-4a
V čase môjho detstva sme bývali na malej dedinke uprostred hôr a vždy okolo Vianoc už bývalo množstvo snehu. V jednu zimu bolo snehu toľko, že autobus, ktorý nás vozil do školy neprišiel tri dni po sebe a my školopovinní sme sa s radosťou, že nám odpadlo vyučovanie, rozutekali zo zastávky domov.
Doma bol vždy stromček z neďalekého lesa, žiadny dánsky dovoz a čo si pamätám, tak aj elektrické sviečky a klasické prskavky. Prskavky sa zapaľovali priamo na stromčeku a raz mi takáto jedna pristála na podlahovej krytine a vypálila tam nepeknú dieru. Ešte dlho tam potom bola, lebo krytina bola prilepená a nedala sa len tak vymeniť.
Každé Vianoce, keď sa v kostole spievala „Tichá noc“ tak sa spievala veľmi mohutne, vôbec nie ticho lebo v kostole bolo v ten deň najviac ľudí z celého roka, to preto, lebo prišli aj „jednoročiaci“, tí, čo chodili do kostola len raz za rok. Ale prišli. Taký bol zvyk. Aspoň na Vianoce.
A zvyk je železná košeľa. ktorú len tak ľahko nevyzlečieš.
A tak rozmýšľam nad Vianocami detstva, vypálenými dierami a železnými košeľami svojho života.. lebo aj to patrí k mojim spomienkam.
Čo príde na myseľ tebe, keď si zaspomínaš? (ak chceš, môžeš aj napísať, budem rád keď sa podelíš)
Peter
zamyslenie na nedeľu_Obleč si pancier_191123
Obleč si pancier!
…oblečme si pancier viery a lásky, a prilbu nádeje na spasenie..aby sme dosiahli spasenie
(záchranu) 1 Tes. 5,8
V minulotýždňovom zamyslení Janka písala o tom ako ísť prakticky vierou; okrem iného to
znamená konať skutky milosrdenstva a lásky práve vtedy keď sa ti nedarí.
Toto však vo vlastnej sile nedokážem.
Text hovorí: Oblečme si pancier… Ľahko sa to napíše, aj povie, ale pancier nie je ľahký.
Rímsky vojak musel niesť až do 15 kíl takéhoto panciera na sebe a celková váha výstroje bola
až cca do 35 kg. Schválne, odvážte si to čo nosíte bežne. Tak isto je to aj s oblečením
duchovného panciera viery a lásky. Nestačí si to pomyslieť, dokonca ani hlasito vyznať. Niečo
to stojí. A zozačiatku to asi aj tlačí, kým si na to zvyknem. Ale nezabudnime na jeho základný
význam. Chráni. Tak ako pancier chránil vojaka pred nepriateľskými zbraňami, tak aj
duchovný pancier viery a lásky chráni naše srdcia. Jeho poslaním je ochrániť nás.
Ísť pevne vo viere a láske v Pána Ježiša Krista nie je len pohodová prechádzka, sú obdobia,
kedy ide o život. Tak prečo si nadať na seba to, čo je ponúkané a odskúšané?
Peter
zamyslenie_Viera i v beznádeji_121123
VIERA I V BEZNÁDEJNOSTI.
ako je napísané: Učinil som ťa otcom mnohých národov – pred tvárou Boha, ktorému uveril, a
ktorý oživuje mŕtvych a volá to, čo nie je, ako čo by bolo;
ktorý tam, kde nebolo nádeje, uveril v nádeji, aby bol otcom mnohých národov podľa
povedaného: Tak bude tvoje semä;
a neoslabnúc vo viere nehľadel na svoje už umŕtvené telo majúc okolo sto rokov ani na
umŕtvenie života Sáry
a nepochyboval o zasľúbení Božom v nevere, ale bol posilnený vo viere dajúc slávu Bohu
a súc cele istý toho, že to, čo zasľúbil, je mocný aj učiniť,
preto mu to aj bolo počítané za spravodlivosť. Rim 4,17-22
Je to príbeh o Abrahámovi. Poznáme ho a niektorí by túto pasáž z Biblie vedeli aj citovať
naspamäť.
Dnes som si však nanovo uvedomila, že to najdôležitejšie, čo od nás Boh chce je život vo
viere.
Nedarí sa ti v práci? Začni sa modliť a žehnať nadriadeným!
Máš problém v rodine? Modli sa a konaj skutky milosrdenstva a lásky!
Si unavený? Si sklamaný? Si zomdlený? Posilni sa chválou a vďakou!
Ako dopadol Abrahám? Dosiahol zasľúbenie – DOČKAL SA POŽEHNANIA !
A stal sa otcom viery a príkladom, ktorý nás už niekoľko storočí povzbudzuje a svedčí, že
Boh nás má rád a je dosť mocný a silný, aby naše starosti a problémy vyriešil.
Staňme sa ja my tými, ktorí žijú vierou!
Janka
Zatvor svoje brány, ak nepriateľ čaká.
Buďte rozvážni, bdejte! Váš protivník diabol obchádza ako revúci lev, hľadajúc koho by zožral; 1Pt 5,8
Vo svete okolo nás zúria boje; ale aj vo svete okolo nášho srdca sú boje. A nejde o maličkosť, nepriateľ nás chce „zožrať“. Ak ti to ešte nedošlo, tak sa zastav a porozmýšľaj, o čo mu asi ide.
Apoštol Pavel píše, že sa mu máme vzoprieť a že takéto utrpenia, majú aj tvoji bratia a sestry v Bohu po celom svete.
Určite sa nemáme báť, ale to na čo chcem upriamiť tvoju myseľ je, že si máme strážiť brány svojho srdca.
Brána je to miesto, kade sa vchádza i vychádza a ak nedáme pozor, nepriateľ ľahko vkĺzne. Možno si na seba vezme podobu, ktorú by si od nepriateľa nečakal. Nie je to hneď útok hrozivého nepriateľa, ale príde to napríklad ako ľahká pomoc vo veci, ktorá ťa trápi, ale ty ju nechceš riešiť tým, že si vyriešiš staré záležitosti, lebo by ťa to veľa stálo…lebo by si možno musel robiť pokánie, za niekým ísť, vyznať staré hriechy, „zabudnuté“ veci, možno by si musel zastať …
Náš Boh je silný a zvíťazil nad nepriateľom, ale bránu svojho srdca potrebuješ strážiť vo viere a v Jeho sile a nespoliehať sa na vlastnú rozumnosť.
A možno niekto potrebuje teraz povedať v sebe či nahlas: „Pane, preskúmaj ma a poznaj…“
Prikázal som im: Nech neotvárajú brány Jeruzalema, kým slnko nezačne hriať; a nech stráže zatvárajú vráta, kým tam ešte stoja, a vy ich zamknite… Neh 7,3
Peter
Zamyslenie _Vojna a jednota_081023
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu navrhol opozičným stranám, aby s ním vytvorili vládu národnej jednoty. Urobil tak po prekvapivom útoku hnutia Hamas na Izrael...citácia zo spravodajstva.
Kto len trochu sleduje udalosti vo svete vie, že v Izraeli už niekoľko mesiacov panovalo pomerne hlboké rozdelenie spoločnosti a štát prežíval krízu naprieč politickým spektrom strán.
Prebiehali veľké demonštrácie a akoby sa nič zásadné nedialo, čo by túto situáciu zmenilo. Aj v sobotu mala prebehnúť ďalšia demonštrácia.
Nevieme, či aj táto situácia viedla k zlyhaniu spravodajských a obranných síl, ale ešte v júli ICEJ uviedlo výzvu, v ktorej sa píše:
Modlime sa za Bohom darovanú jednotu v Izraeli a za vodcov s múdrym a pokorným srdcom, ktorí by národu priniesli pokoj. Viem, že Boh odpovie na naše modlitby, pretože to už prisľúbil vo svojom slove.
Včera po útoku na Izrael sa tieto slová začali napĺňať. Netvrdím, že to je jediná cesta ako mohlo prísť k riešeniu situácie. No táto vojna určite Izrael zmení. A možno nie len Jeho.
Izrael potrebuje stáť jednotne. A áno, potrebuje i naše modlitby. Potrebujeme to aj na Slovensku, potrebujú to aj naše rodiny, my. Jednota nie je nejaká fráza, niekedy je to nutnosť prežitia.
Hľa, aké dobré, aké milé je to, keď bratia spolu bývajú! …Lebo Hospodin tam udelil požehnanie a život naveky. Žalm 133.
Peter
Zamyslenie na nedeľu_Voľby pokračujú_01102023
Voľby pokračujú.
Písať zamyslenie po volebnej noci nie je jednoduché. Pretože sú tu nálady a očakávania ako to bude ďalej. Ale hneď na úvod zdôrazním: Naša nádej je v Hospodinu, Pánovi neba i zeme, mocnom Bohu, ktorému je poddaná každá vrchnosť. To držme vo svojom srdci a svojej mysli.
Keď som v piatok večer prišiel na zvolané celobratislavské modlitby za voľby, prebiehali chvály. Od prvého momentu môjho stíšenia som pocítil veľkú ťažobu vo svojom vnútri, ktorú som nevedel dlho definovať. Dával som si a Bohu otázku, čo je príčinou toho, lebo sa mi to nestáva a nebolo to nič prirodzené. Keď som zdvihol oči a pozeral po ľuďoch v miestnosti, začali mi prichádzať odpovede. Tá ťažkosť, ktorá ma tlačila, pramenila zo stavu nás Slovákov, z toho ako sa k sebe správame, koľko špiny sme nechali aby nás zašpinilo, a že v tom často zostávame a neriešime to.
Tak ako máme právo zúčastniť sa volieb a voliť, máme právo voliť si v rozhodnutiach, ktoré robíme každý deň v otázkach postoja k ľuďom s ktorými sa stretávam.
Vnímal som, že medzi nami kresťanmi sa dajú nájsť postoje nevypovedaných zlých postojov, konfliktov, neodpustenia, nepodania ruky, keď to druhý potreboval…Tieto skutky sú prekážkou medzi nami a Bohom a keď sa modlíme, sú naše modlitby ako ťažká para, ktorá sa nevznesie do neba, ale možno tak do úrovne našej hlavy.
Vďaka modlitbám sa veľa deje, veľa Božieho medzi nami, ale ešte veľa sa aj môže stať ak urobím voľbu svojho života skoncovať s dvojtvárnosťou, pretvárkou, neodpustením a neúctou a namiesto toho prijmem Božiu spravodlivosť, pokoru a úctu. Ako Boží ľud musíme začať od seba. Nie je iná cesta. A potom aj voľby na Slovensku môžu dopadnúť ináč.
Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dochovávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu. Žid 12,2
Peter
Zamyslenie k voľbám_170923
Už to ide (voľby klopú na dvere).
Predvolebné súboje vrcholia a o pár dní budeme mať možnosť rozhodnúť, aký zástupcovia ľudu a aké strany budú viesť našu spoločnosť do ďalších rokov. Asi sa zhodneme, že je to celkom dosť dôležité.
Uvažujem, že ísť voliť je teda dobrá voľba. Pre kresťanského voliča môže nastať problém, že koho konkrétne. Ja by som volil z tých ľudí, ktorých už máš ako tak prečítaných, ten kto sa nejako osvedčil. Dokonalý charakter by som nehľadal, taký nie je a aj ja aj ty sme na ceste. Ale ľudia majú ciele a zásady a tie nezvyknú meniť, tak na to by som sa pozrel.
Ako v každej veci, kde sa rozhodujeme, hľadajme ľudí, ktorým ide o to čo je „dobré, milé a dokonalé“, to čo je „spravodlivé“ a to čo vedie ku „pokoju“. (do úvodzoviek dávam rôzne zásadné výrazy z biblických súvislostí).
V každom prípade by som to dal Bohu do rúk – nie v zmysle zrieknutia sa zodpovednosti, ale odovzdania vo viere, lebo on v konečnom dôsledku „vypočúva a odpovedá na modlitby“.
A nakoniec: nie je od veci vziať si pod patronát niektorého, či niektorých z politikov a byť mu partnerom tak, že budeš stáť za neho v modlitbách. Skús to, možno sa zmení tvoj pohľad na vec.
Dúfajte v Neho, ľudia, v každom čase; vylievajte si pred Ním srdce! Boh je naším útočiskom. Sela.
Lebo nieto vrchnosti, iba ak od Boha.
Predovšetkým teda napomínam, aby sa konali prosby, modlitby, príhovory a ďakovania za všetkých ľudí, za kráľov a za všetkých vysoko postavených, aby sme tichým a pokojným životom žili v úplnej pobožnosti a statočnosti.
Peter
zamyslenie na nedeľu_100923_Nie si sám (keď čítaš Slovo)
Po dlhých rokoch opakovaného čítania Biblie od začiatku do konca som zmenil štýl, zaexperimentoval som vo vlastných návykoch a začal som čítať niektoré listy Pavla, napríklad Filipským tak, že si niektoré pasáže čítam aj niekoľko dní opakovane. Je to len niekoľko veršov, ale zisťujem, že moja myseľ si všimne vždy nejaké iné slovo v danom verši či stati. Takmer vždy ma zaujme niečo iné. A to celkom dosť teší, a tiež že to, že prerozmanitosť Slova je rukolapná skúsenosť.
Je to ako keď pečiete koláč a oproti zaužívanému tam dáte do postupu niečo, čo zmení koláč k lepšiemu (to neznamená, že by ste dovtedy nepiekli dobrý koláč😊…) Alebo prechádzate už stý raz po tej istej ceste a všimnete si veci, ktoré vás prekvapia, že ste si predtým nevšimli.
No, možno je to tým, že aj my sami sa meníme a tým pádom aj naša myseľ sa sústreďuje na rôzne veci ale je to i tým, že ako Božiemu dieťaťu ti bol daný Duch Boží, aby ťa viedol do každej Pravdy. A on ťa skutočne viesť chce. I dnes. I zajtra. Ver Mu, Nechaj Ho, nech to robí. Rozmýšľaj nad tým, že On je osobný, reálny, a robí svoju úlohu dobre😊.
Počuli ste o nej (nádeji) už skôr v slove pravdy evanjelia, ktoré je medzi vami, ako aj na celom svete prináša ovocie a rastie aj vo vás odo dňa, keď ste počuli a poznali Božiu milosť v pravde. Kol. 1,5
Peter
Víťazstvo teší_zmyslenie na 270823
Dnes sa končia majstrovstvá sveta v atletike. Rád sa pozerám na pretekárov v rôznych disciplínach. Ich vypätie, taktika, okamih, na ktorý tak tvrdo trénovali sa niekedy doslova v pár sekundách ukáže buď ako sklamanie, alebo obrovský výbuch radosti. Kamery sa samozrejme sústreďujú hlavne na víťazov a príbehy. Za každým z týchto ľudí je príbeh. A aj keď z neho môžem vidieť len veľmi malú časť, toto je práve to, čo ťahá ľudí aby si kúpili lístky na štadión, či len tak pozerali okolo trate maratónu alebo v telke.
Ako napríklad dnes na maratóne, keď jeden z bežcov spadol a zostal ďaleko od prvých no neustálym zrýchľovaním a vypätím sa dostal napokon na druhé miesto. Alebo keď náš chodec požiadal v priamom prenose na záver chodeckého preteku žien svoju priateľku o ruku😊.
Chceme vyhrávať a zažívať skvelé príbehy, svoje príbehy, aj preto nás ťahajú a inšpirujú príbehy iných, ktorí niečo dokázali. Aj ty môžeš niečo dokázať. A možno si už aj dokázal.
Či neviete, že tí, čo bežia na závodisku, bežia síce všetci, ale iba jeden cenu dostáva? Tak bežte, aby ste ju dosiahli! 1 Kor. 9,24
Peter
Zamyslenie na nedeľu_zlyhanie_300723
Zlyhanie (Pocit viny, že som neurobil, čo som mal)
Dnes to nebude typické zamyslenie, ale skôr slovo, ktoré myslím, že je určené niekomu, či niektorým, aby ho čítali.
Pokiaľ som v stave, keď cítim vinu zo zlyhania, z toho, že som urobil niečo zlé, resp. neurobil, čo som mal a neviem s tohto stavu východisko, potrebujem pohliadnuť z toho stavu viny hore na prijímajúce Božie ruky, ktoré sú plné lásky a odpustenia.
Ale Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus umrel za nás, keď sme boli ešte hriešni Rim. 5,8
Boh nám už odpustil – toto potrebujem prijať aj keď som už kresťan a bojujem s pocitom viny, potrebujem prijať odpustenie ale i odpustiť sám sebe v autorite Pána Ježiša Krista aby Duch Svätý bol vo mne slobodne pôsobiaci a ja som si túto slobodu vychutnával😊.
Peter
Nedeľné zamyslenie_Dosiahnuť cieľ_090723
Až do cieľa…
V jedno nedeľné popoludnie som si vyšiel na cykloprechádzku. Bolo po druhej a plánoval som návrat najneskôr do šiestej, možno tak na 2-3 hodinky.
Cesty som si plánovával, no akoby som si teraz bol dosť istý a vyšiel som len tak. Po zhruba hodine cesty som postupne začal zisťovať, že to asi bude trvať dlhšie, po ďalšej hodine som vedel, že to bude dlhá cesta a čím dlhšie som po vytúženej trase išiel, tým som viac vedel, že to bude náročné. Keď som sa blížil k polovici (išiel som Rakúskom a polovica cesty bola na hraničnom moste na Slovensko), blížilo sa k šiestej. Mal som cyklonavigáciu, ktorá mi pomáhala, keď som sa rozhodoval, či si niekde neskrátim cestu oproti tej na smerovníkoch, ale nefungovala 100% a baterku na nej mi signalizovala, že sa zakrátko vybije. Svetlo, okrem toho na mobile som tiež nemal žiadne a čoraz viac som blížil k bodu, kde som vedel, že asi dôjdem až po tme. Celú tú druhú polovicu cesty sa vo mne miešalo niekoľko myšlienok; na jednej strane: Ako si poradím v tme, či nezavolám niekoho (Maja😊..), aby pre mňa prišiel, alebo niekoho v dedinách ktoré som míňal na slovenskej strane, kde by som prípadne nechal bicykel….Na druhej strane vo mne znel tichý hlas: bude to vporiadku, neboj sa, prejdi po najbližšiu dedinu a potom po ďalšiu najbližšiu…a takto to išlo vo mne.
V posledných lúčoch medzi ôsmou a deviatou večer som sa s mnohými kŕčmi v nohách rútil miestnou okreskou, hoci občas som pre neznesiteľnú bolesť musel aj zastaviť, len aby som na cyklocestu došiel za čo ešte najväčšieho svetla. Vedel som, že je to riskantné ísť za šera neosvetlený po motorovej ceste, no posledné lúče spoza obzoru mi dávali silu, prejsť rýchlo tento úsek cesty… No a navyše na celú cestu som mal asi 4 dcl vody a navyše bol sviatok…
Keď som pred pol desiatou prišiel do cieľa, vonku už bola tma, no nie vo mne. Aj teraz je vo mne vďačnosť Bohu, že ma viedol, že ma hlavne posilňoval Pokojom a dal mi vytrvať na tejto ceste, keď ma učil, že niekedy je treba ísť od jedného čiastkového cieľa po druhý, aby sme zvládli ten celkový.
Musíte byť vytrvalí, aby ste vyplnili vôľu Božiu a dosiahli zasľúbenie. Žid 10,36
Peter
Zamyslenie na nedelu_Teambuilding_180623
Práve som absolvoval teambuilding. Tí, čo nevedia čo to je, tak definícia: “je to termín pre rôzne druhy aktivít v kolektíve, ktoré sa využívajú k zlepšeniu sociálnych vzťahov a vymedzujú role v rámci tímu pri plnení spoločenských úloh“ ; v mojom prípade to boli napríklad aktivity, kde sme spolu riešili poskladanie príbehu pomocou obrázkov alebo rôzne pohybové činnosti celého tímu na čas a podobne.
Biblia je popretkávaná takýmito teambuildingmi. Veď celá príprava a činnosť učeníckeho tímu bola práve o tomto. Pochopiť svoje miesto, a pochopiť aj to, prečo mám s niekým niesť zodpovednosť za to, čo mi bolo zverené. Prijať úlohu a vedieť že som na to pripravený, veď „posielam vás“.
Boh videl, že je to dobré, že spolupráca rôznych ľudí vedie k výsledku, pre ktorý nás stvoril a postavil tam, kde sme.
Bdejte, stojte pevne vo viere, vzmužte sa a buďte silní! Všetko nech sa medzi vami deje v láske! … ochotne sa aj vy podriaďte im i každému, kto spolupracuje a usilovne slúži.1 Kor 16, 13-16.
Vedieť o tom, kto stojí po mojej ľavici či pravici je dobré, veď aj oprieť sa niekedy treba o niekoho aj zdieľať radosť😊.
…keď trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; keď sa jednému údu dostáva oslava, radujú sa s ním všetky údy. 1 Kor 12,26
Peter
zamysli sa v nedeľu_zadarmo dávať_110623
Venovať čas iným sa môže zdať na prvý pohľad neefektívnym. Povedali by sme, že nie, že to nemá zmysel, ale veď sa nám to často ani nevráti. Niekomu pomôžeš, poslúžiš, dáš mu povestný pohár s vodou a ? Akoby tebe nemal kto podať ten pohár. Toto sa ti môže zdať, ale len vtedy ak to robíš pre niečo. Lebo je pravda, že od ľudí sa nám nie vždy vráti, to, čo sme do nich dali, niekedy ani to „ďakujem“, ale ak teda máme „púšťať svoj chlieb po vode“ a „podať pohár vody smädnému“, aký to má zmysel?
Myslím, že aj v tom, že dávanie niečo robí v mojom vnútri a premieňa moje srdce a možno je to viac ako dávanie, čo to robí; je to Láska, ktorá to pripravila a ten BONUS za dávanie (ak to vôbec takto môžem vidieť) je aj v mojej vlastnej premene dávaním aj v nejakých tých depozitoch Božej večnej banky; no v každom prípade, mnoho som dostal a preto môžem mnoho dať, no nie?:)
Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. Mt 10,8.
Peter
Zamyslenie_Zmierenie sa_210523
Zmierenie sa.
Práve som vchádzal do šatne, keď som začul nepríjemný hovor. Atmosféra bola napätá. Jeden z hráčov sa rozčuľoval nad spôsobom hry iného, ktorý bol tiež v šatni. Jeho tón hlasu neprinášal nič dobrého, naopak, všetci ostatní boli skôr ticho alebo sa snažili baviť o niečom inom a nejako znížiť rastúci tlak. Jeden z hráčov sa snažil celú situáciu upokojiť, či skôr vysvetliť, že prípadné problémové situácie treba riešiť hneď keď sa stanú a nečakať na koniec zápasu, keď sa to už v človeku vystupňovalo.
Vrava postupne ustávala no zatiaľ nič nenasvedčovalo tomu že sa situácia zmení. Všetci akoby čakali, čo z toho nakoniec bude. Ten, čo sa snažil priniesť riešenie aj pre prípadne ďalšie možné problémové situácie vchádzal do sprchy, keď sa vtom vrátil ešte do dverí šatne a hovorí: „chalani, mali by ste sa uzmieriť“ a odišiel do sprchy. Mladší hráč, ktorý bol dôvodom sporu, nesmelo vykročil k staršiemu s napriahnutou rukou, starší skôr váhavo, no nakoniec predsa ju prijal, stisli si ich a dokonca sa objali.
Verte mi, bol som veľmi rád a dojatý, nielen tým, že prišlo k zmiereniu, ale i ako k nemu prišlo.
Keby si teda prinášal dar na oltár, a tam by ti prišlo na um, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar tam pred oltárom a odíď; najprv sa zmier s bratom, a potom príď a obetuj svoj dar. Mt 5, 23-24.
Peter
Zamyslenie na nedeľu_Chváľ Ho_230423
Posledné dni sa ukázalo slniečko v plnšej sile a Boh nám požehnal krásne dni. Sila slnka a tepla dáva do bylín aj stromov novú silu opäť začať po zimnom oddychu novú cestu. A je na čo sa pozerať. No nielen to, niekedy aj tvary toho čo stojí už „veky“ v nás vzbudzujú rešpekt a priťahujú nás mohutnosťou a zázrakom formy. Veď Boh keď tvoril a videl, povedal, že je to dobré. A tiež je napísané:
Chváľte Hospodina… vrchy a všetky pahorky… Žalm 148, 7a a 9a
Nielen ja, ty, sme chváliaci Boha ale i to, čo sám vytvoril; vrchy a všetky pahorky.
Stojí za to sa zastaviť a pozdvihnúť oči hore.
Peter
Zamyslenie _Víťazstvo!_090423
Víťazstvo!
„Hlasne plesaj, dcéra Siona, zvučne jasaj, dcéra Jeruzalema. Pozri, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo, je pokorný a jazdí na oslovi, na osliatku, mláďati oslice. Zach. 9,9.
Možno si si všimol niečo podobné ako ja: Ak idú fanúšikovia nejakého klubu zo zápasu, ktorý ich hráči práve vyhrali, sú plní emócií, potrebujú spolu zdieľať to, čo práve zažili. Vášnivo diskutujú, smejú sa, vymieňajú si pohľady na skvelé okamihy víťazstva. Všetko ostatné je v tom momente nedôležité. Téma tohto okamihu je víťazstvo. A je skutočne nákazlivé byť vtedy v blízkosti týchto ľudí.
Pamätám si na moment, keď som raz takto cestoval autobusom a bol som v blízkosti takýchto ľudí. Hlavou mi preletela myšlienka, že práve takéto nadšenie je skutočné, nefalšované a je vždy prítomné keď sa stane niečo mimoriadne a naše emócie nemusíme „kontrolovať“.
„Hlasne plesaj a zvučne jasaj“ nie je tiché a pokojné usmievanie sa. Je to dynamická chvála a slobodná oslava, zapojenie všetkých našich foriem -tela i duše. A my máme dôvod. Skutočný, veľkolepý!
Pozri, tvoj kráľ prichádza k tebe, je spravodlivý a prináša víťazstvo…
Dnešný deň je oslava. Dnes sa nepotrebuješ veľa „zamýšľať“ nad slovom, dnes sa máš radovať :).
Peter
Zamyslenie na nedeľu_020423_Boh má v tebe potešenie
Ako kresťania máme často nepresné, dokonca skreslené predstavy o Božej osobnosti. Naše predstavy vznikajú obvykle zo vzťahov, ktoré máme s našimi pozemskými autoritami, zvlášť s našimi rodičmi. Dôležitú úlohu majú tiež učitelia, tréneri a tiež učitelia hry na klavír alebo ktokoľvek na koho sme sa dívali a obdivovali ho.
Naše skúsenosti s týmito autoritami nás emotívne veľmi silne ovplyvnili a často nám zabraňujú vidieť Boha takého aký je a plne prijať Jeho lásku a prijatie. Je skoro nemožné aby sme uverili tomu, že v nás má potešenie a to v takých aký sme.
Tvoj pozemský otec mohol byť: pasívny otec, autoritatívny, hrubý, neprítomný alebo obviňujúci.
Nezáleží aký typ otca alebo autority si mal alebo máš. Nie je to skutočný obraz Boha.
Keď ma Duch svätý uviedol pred usmievajúceho sa Boha, zmenilo to môj život. Začal som sa pozerať hore a začal som vidieť Boha, ktorý keď sa na mňa pozrie, objaví sa mu na tvári široký úsmev. Potom som počul ako hovorí: Oh milujem ťa! Mám z teba radosť. Napĺňaš ma veľkým potešením.
A ja som odpovedal: Kto, ja? Vidíš toho správneho človeka? Ty nevidíš moje hriechy a moje pády?
Ale Otec láskavo odpovedal: Vidím úprimnosť tvojho srdca. Ty sa pozeráš na človeka zvonku, ale ja vidím plač a túžbu tvojho srdca, aby si ma tešil. Cítim k tebe veľké potešenie a radosť!
Keď začneme veriť tomu, že slúžime Bohu, ktorý má radosť z nášho duchovného rastu, v našich emóciách sa začnú diať radikálne zmeny.
Môj pozemský otec bol v mnohých spôsoboch nedokonalý. Nič menej, zdieľal so mnou svoje potešenie zo mňa. To bol jeden z jeho najväčších darov a hlboko to ovplyvnilo moju predstavu o osobnosti Boha. Pomohlo mi to uvedomiť si, že môj nebeský Otec ma má rovnako rád ako ma mal rád môj pozemský otec.
Možno, že ti tvoj otec nedal tento dar. Ale tvoj nebeský Otec čaká aby ti mohol ukázať aké veľké potešenie v tebe má. Je to Otec, ktorý tu je pre teba, má o teba záujem a podporuje ťa. Nezraní ťa a neponíži ťa. Tak prečo si dnes neurobiť chvíľku a nepozrieť sa na Neho ako sa na teba usmieva?
Spracované za základe článku z časopisu Prekročiť hranice/Charisma od Mike Bickle_Boh má v tebe potešenie.
Zamyslenie na nedeľu_radostný pôst_260323
Koľko z vás sa postí? Možno si myslíš, že je to príliš ťažké alebo si neporozumel tomu, prečo je pôst dobrý. Chcel by som ťa povzbudiť, aby si prehodnotil svoj postoj. Verím, že pôst je skrze Božiu milosť nutný k tomu, aby sme mohli rásť v identite Kristovej nevesty.
Akonáhle som sa snažil zaviesť vo svojom živote pôst ako prioritu, Duch Svätý mi začal ukazovať celú širokú dimenziu pôstu, čo bolo pre mňa úplne nové. Túto dimenziu nazývam „ženíchov pôst“, pretože je zamýšľaný ako prostriedok milosti k urýchleniu našej skúsenosti s Ježišom, nebeským ženíchom. Ježiš svojim kritikom vysvetľoval, že keď je s učeníkmi, majú sa radovať, avšak keď bude od nich vzatý, majú sa postiť.
Pôst sa priamo vzťahuje k zakúšaniu prítomnosti Ženícha. Vieš si v dnešnej dobe predstaviť niekoho, kto by z celého srdca miloval Ježiša a bol by naplnený svätou zamilovanosťou tak, že by si slobodne zvolil pôst ako svoj životný štýl? To je to, o čom Ježiš prorocky hovoril. Možno by si rád vedel, aké praktické výsledky môžeš očakávať od Ženíchovho pôstu:
1. Keď budeš rozjímať nad Jeho slovom, prijmeš viac zjavenia o Bohu, o Božej nádhere, ktorá ohromuje naše srdce.
2. Prijmeš rýchlejšie väčšiu mieru zjavenia. Tiež to urýchľuje proces prijímania zbavovania sa starého myslenia, starých mocností a tvrdosti srdca.
3. Zjavenie, ktoré prijímame, sa nás dotkne na omnoho hlbšej úrovni srdca. Žiť tak, že sa cítime Bohom milovaní a s pocitom vzájomnej, nadšenej lásky k nemu – to je nevzrušujúcejší spôsob života.
Ak chceš zakúšať viac a hlbším spôsobom Ježiša, začni sa postiť s pohľadom na neho ako na Ženícha, Boha.
Duch svätý dáva svojim ľuďom, ktorí sa k nemu neboja zavolať, milosť a zjavenie.
Spracované podľa Ženíchov pôst/Mike Bickle.
oči hore_zamyslenie na nedeľu_120323
Asi to poznáš; do schránky ti príde mail, ktorý ťa zaujme a tvoja pozornosť sa zrazu upriami úplne inde než pred chvíľou. Alebo v správach vidíš, či počuješ informáciu, ktorá prekryje všetko ostatné dovtedy. Takéto situácie sú na každodennom poriadku. A niektoré nás môžu a iné dokonca cieľavedome chcú odviesť skutočne inde než sme, do iného myšlienkového sveta; dať nám do srdca veci, ktoré by sme za bežných okolností asi ani nechceli mať. Správy o vojne, o zemetrasení, o podvodníkoch, čo okrádajú hlavne starších ľudí, o zlej situácii vo vláde…každá z týchto správ nás môže voviesť do strachu, ktorý sa pomaly usídľuje v našom srdci a srdce volá po pomoci a východisku, lebo chce z toho von.
Východiská sa ponúkajú rôzne. Sú skupiny, či ľudia, ktorí ich majú naporúdzi plnú priehršť – pomenujú pôvodcu zla a hneď je všetko jednoduchšie; lebo si myslíme, že vieme, na koho sa máme hnevať a kto za to môže – no nedýcha sa nám hneď lepšie? Možno dovtedy, kým nepríde ďalšia a ďalšia správa a tlak, ktorý nám to vyvoláva.
Ak verím Bohu a Božiemu Slovu, mal by som sa však pýtať, ako to vidí ON. Božie Slovo hovorí:
Pozdvihujem svoje oči k horám, odkiaľ prichádza moja pomoc.
A pokračuje:
Od Hospodina moja pomoc, ktorý učinil nebo i zem. Nedá sa klátiť tvojej nohe; tvoj ochranca nedrieme. Nie, nedrieme a nespí ochranca Izraela. Hospodin je tvojím ochrancom, Hospodin ti je clonou po pravici; slnko ťa vo dne neraní úpalom ani mesiac v noci. Chrániť ťa bude Hospodin pred každým zlom, On bude chrániť tvoju dušu. Hospodin bude chrániť tvoje vychádzanie i tvoje vchádzanie odteraz až naveky. Žalm 121, 1-8.
Aj toto je chvíľa, v ktorej sa môžeš rozhodnúť ktorej správe uveríš.
Zamyslenie na nedeľu_Skús a zisti_050323
Okúste a vidzte, že dobrý je Hospodin. Žalm 34/9a
Čítala som príbeh:
Starý otec ošúpal pomaranč a zavolal svoju 6 ročnú vnučku, aby si zobrala.
“ Je dobrý? „, spýtal sa.
„Áno, je sladký „, odpovedala.
“ Aj v Biblii sa píše o tom, že máme skúsiť, že Boh je dobrý, “ povedal starý otec s úsmevom.
Dievčatko sa usmialo a odišlo za kamarátmi.
Je to milosť, keď nám niekto už v detstve ukazuje, že Boh je dobrý a má nás rád.
Ale čo robiť, keď sme už dospelí a stále si nie sme istí?
Rozmýšľam nad ránom. Každé ráno vyjde slnko, či ho vidím alebo nie. Slnko je pozdravom od nášho Otca. Hovorí o tom, že už pri stvorení otec myslel na svoje deti. Zabezpečil im všetko, čo pre život potrebujú. Ale keďže je dobrý a múdry , urobil to nie len funkčné, ale aj krásne. Slnko potrebujeme, ale východy slnka každého rána napĺňajú našu dušu.
Dovoľme srdcu, aby dovolilo Bohu milovať nás, privlastnime si východ slnka ako špeciálny čin lásky práve k nám a nechajme našu dušu, aby sa naučila byť milovaná a spokojná.
J.
Zamyslenie na nedeľu_Modlitba ako pôrod 2_260223
Modlitba je omnoho viac, než predkladanie zoznamu žiadostí Bohu. Pokiaľ chceš výsledky, ktoré otrasú zemou, budeš musieť ťažko pracovať až do tej doby, než sa nebeské plány stanú realitou na zemi. Doug Stringer
Časť 2
Ak prichádza Božie trasenie, je to preto, aby boli ukázané veci, ktoré sú vybudované pevne na základe Kristovho charakteru a Slove. Účelom tohto trasenia je vyčistiť nás a sformovať, aby sme videli veci z Božej večnej perspektívy.
Máme obrovskú nádej. Môžeme sa dívať za hranice okolností, náš prechod Červeným morom, naše pokušenie v púšti a prekážky. Áno, môžeme sa dívať až za Jordán a výzvy, ktoré ležia pred nami. Naša nádej je v Bohu.
Žijeme v dosť vzrušenej a dokonca intenzívnej dobe. Keď sledujeme vývoj svetových udalostí, sme bičovaní prílivovými vlnami neistoty, ktoré môžu spôsobiť určité zúfalstvo. Je to akoby sa pred našimi očami odohrával Lukáš 21 – predpovedané zemetrasenia a hlad, mor, vojny a správy o vojnách. Našťastie sa nám objavuje verš 13 ako povzbudenie:“ To vám bude príležitosťou ku svedectvu. Môžeme z toho vyvodiť záver, že problémy a otrasy, ktoré prežívame, nám môžu byť príležitosťou ku svedectvu ostatným. My, ktorí sme zvíťazili vďaka krvi Baránkovej a slovu svojho svedectva, môžeme využiť svoje skúšky k tomu, aby sme priviedli mnohých k Ježišovi!
Možno počujeme o kríži tak často, že myšlienka, že tam Ježiš dal naše hriechy, už neláme naše srdcia, ani v nás nezapaľuje horiacu vášeň vďačnosti a služby.
Je čas prekročiť svoj Jordán. Boh je pripravený urobiť svoje najväčšie dielo skrze každého z nás. Je čas tlačiť.
Odradenie, sklamanie a nezhody spôsobili, že niektorí z nás zabudli na Pánove vízie a sny pre nás. Ale v každom našom duchovnom lone je semeno plánu, čakajúce na to, že sa zrodí. Žena zabúda na pôrodné bolesti v radosti, keď drží svoje novonarodené dieťa vo svojom náručí.
Možno pôjdeme z púšte do víťazstva, z krízy do prebudenia, z prázdnoty do úžasných vecí, zo zúfalstva do radosti. Teraz je ten pravý čas. Modlime sa, pokiaľ sa niečo nestane.
Zamyslenie_Modlitba ja ako pôrod_190223
Pokiaľ sme k sebe čestní, musíme pripustiť, že naše modlitby často degenerujú do niečoho trochu lepšieho než sú náboženské zariekavadlá a plytké otrepané frázy vyslovené z pocitu náboženskej povinnosti…Biblia predsa porovnáva modlitbu s pôrodnými bolesťami. Je to v podstate vášnivá činnosť. Je to často práve v období zúfalstva, kedy sa k Pánovi modlím s úprimnou vášňou, ktorá nedá žiadny priestor priemernosti ani kompromisu.
To je ten druh modlitby, na ktorý Boh odpovedá. Prebudenie prichádza a príde jedným z dvoch spôsobov. Micheáš 4 je obrazom prebudenia pôrodom, zatiaľ čo Izaiáš 2 ukazuje na prebudenie súdom.
Verím, že Božou túžbou je priniesť prebudenie radšej pôrodom, tým, že si ho sami vyberieme a budeme ho presadzovať, než súdom – Jeho silnou rukou, ktorá nás zrazí na kolená. I keď i v tom môže byť milosrdenstvo.
Túžbou nášho Pána je aby sme niesli ovocie a plnili Jeho plán pre náš život. To je možné iba vtedy, keď sa staneme dosť zúfalými, aby sme prestali skrývať svoj strach, bolesti, neistotu a hriech a dovolili Mu nahradiť našu náhradnú fasádu Jeho uzdravujúcou silou a mocou.
Boh chce vziať naše „kozmetické kresťanstvo“, náš príslovečný figový list. Namiesto aby sme sa utiekali k Pánovi je naša tendencia ja skryť sa a schovávať sa pred Bohom. Ale Boh chce toto všetko zmeniť. On chce uspokojiť hlbokú túžbu v našich dušiach, v našich duchovných lonách. Chce, aby sme tlačili.
Spracované podľa článku Dougha Stringera v Prekročit hranice 5/99
Obraz čo tvoríme_zamyslenie na nedeľu 120223
A všetko, čokoľvek robíte slovom alebo skutkom, všetko robte v mene Pána Ježiša ďakujúc Bohu a Otcovi skrze neho. Kološanom 3,17
Tento text ma zaujal. Predstava, že tvorím slovom sa dotkla môjho srdca. Už dávno viem, že Boh tvorí slovom, že stačí keď On povie a stane sa. Ale, že aj ja môžem tvoriť slovom, to ma zaujalo.
Na Vianoce som dostala darček. Obraz, na ktorom bolo plno čiar a čísla. Možno to poznáte – maľovanie podľa čísel. Každá jedna čiarka bola dôležitá. Na začiatku to vyzeralo divne, len plno čiar a potom plno farebných machúľ, čiarok.
Postupne obraz dostal svoj výzor, svoj krásu.
Verím, že podobne aj my takto maľujeme, slovom povzbudenia aj slovom napomínania, modlitbou, kde rozprávame Bohu ako sa nám darí, ale aj modlitbou v moci.
Ten obraz my nevidíme, ale Boh áno a úžasné je , že ten náš obraz bude súčasťou iného obrazu, spolu namaľujeme niečo, čo bude dych vyrážajúce.
Keď ja som sa pozrela na môj výtvor, tak som mala zvláštny pocit . Môžem ho zhrnúť do jednej vety :-).
To fakt ja som namaľovala západ slnka pri mori? (je jasné, že bez tých čiar a čísel by som to nezvládla)
Potom v nebi, keď nám Boh ukáže náš výtvor, ktorý sme tvorili slovami a skutkami, budeme mať verím, že pocit ďaleko prevyšujúci úžas. To fakt Pane, s tebou sme toto vytvorili ?
Tak teda tvorme, slovom a skutkom, robme to na slávu Božiu a nechajme na neho aký obraz z toho vznikne.
J.
Zamyslenie na nedeľu_Potrebujeme sa 2_220123
Počas druhej svetovej vojny sa stal tento príbeh: Japonský vojaci, známi svojou ukrutnosťou k zajatým vojakom zistili, že po prácach na železnici chýbala pri sčítaní jedna lopata. Dozorca sa strašne rozzúril a nariadil, že zastrelí všetkých ak sa neprizná ten, kto lopatu vzal. Vedeli, že to myslí vážne. Napokon sa jeden muž priznal a dozorca vzal lopatu a ubil ho ňou na smrť. Keď to všetko skončilo urobili nové sčítanie náradia a lopata tam bola. Pri prvom zrátaní počítali zle.
Jeden sa obetoval, aby zachránil všetkých.
A nadovšetko verne sa milujte vospolok, lebo láska prikrýva množstvo hriechov. 1 Pt 4,8.
Peter
Inšpirované príbehom z knihy: Život je zaujímavý, Advent Orion, 2006. Obrázok z filmu: Most cez rieku Kwai.
080123
Pani Marta rada chodievala na pobočku pošty vo štvrti kde bývala, lebo jej zamestnanci boli ku svojim zákazníkom veľmi milí a priateľskí. Raz pred Vianocami si potrebovala kúpiť známky. Ako to však v takomto období býva, rad na pošte bol dlhý a niektorí sa dali spolu do reči. Pani Marta sa zmienila o tom, že potrebuje kúpiť len pár známok. „ V hale je automat, tam si známky môžete kúpiť bez čakania“, poradil jej muž stojaci pred ňou.
„Viem, viem“, povedala pani Marta, „ale automat sa ma nespýta ako sa mám a či ma už prestalo bolieť pravé koleno“.
Prejaviť záujem o niekoho, opýtať sa ako sa mu darí, môže priniesť ovocie, ktoré chutí a dlho vydrží. Čo to vyskúšať?
Jedni druhých bremená znášajte, a tak naplníte zákon Kristov. Gal. 6,2
Peter
Zamyslenie_Poďme k proroctvám 8_261222
Toto som napísal vám, čo veríte v meno Božieho Syna, aby ste vedeli, že máte večný život. 1Jn 1,13.
A je to tu! Zažili, či skôr sme si pripomenuli, že proroctvá Božie sa napĺňajú. Vianoce sú pripomenutím, že čo Boh započal to aj dokoná. Taký je On!
Časť proroctva sa naplnila a čas ide ďalej. Náš čas i čas tohto sveta. Chceme ho žiť čo najlepšie, a čo najplnšie. Chceme ho žiť v radosti i pokoji. V takom znení sme dostali aj veľa vianočných prianí.
Vianocami sa čas nezastavil. Ide ďalej v ústrety novým skúsenostiam. Skúsenostiam s ľuďmi, rôznymi okolnosťami, s Bohom. Vo všetkom tom zaznieva prorocké: „Idem, aby som vám pripravil príbytky…“ Pretože ty, čo veríš v meno Božieho Syna, máš vedieť, že máš večný život.
V tom je naša istota.
Peter
Zamyslenie na nedeľu_Poďme k proroctvám 7_181222
Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo…Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný; na jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja. Izaiáš 9,1 a 5.
Je čas nádeje! Nie je čas čiernych scenárov. Iste, v našich životoch i v našej spoločnosti sú veci, ktoré nás „tlačia na päte“, sú nepríjemné, možno až ťažko prekonateľné a pre iných nepochopiteľné. Ale pamätaj, Boh v tom je s tebou, pretože ak si Mu dal svoj život, On to vzal vážne a On svoju časť záväzku dokončí.
Teraz je čas vziať nádej vážne, pozrieť na Toho, kto je zdrojom Nádeje a Života pre tvoj osobný život.
Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo…Toto slovo – proroctvo napísal Izaiáš niekoľko storočí pre reálnym naplnením – príchodom Ježiša Krista narodením na tento svet. Áno, nemôžem ti splniť, že veci sa dejú v okamihu a hneď ako si myslíš, ale Boh má „svoj“ čas. Vidí viac ako my, preto sa niečo deje vtedy a nie vtedy, keď si myslím ja, že by sa malo. Nerobí tak z rozmaru, ale v čas príhodný, v čas, kedy On vidí, že to je dobré pre teba, mňa. Pozná nás viac ako my sami seba a to mu dáva výhodu. A nadovšetko nás má rád. A preto: …nad tými, ktorí bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo. Rozmnožil si plesanie, zveľadil si radosť, radujú sa pred Tebou… (Iz 9,1-2)
Uchopiť nádej a ísť vierou – to dáva silu. Skús to.
Peter
Zamyslenie na nedeľu 06_111222
je napísané: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú. 1 Kor. 2,9.
Boh nám pripravil úžasnú budúcnosť. Náš milujúci Boh Otec. Budúcnosť bez trápenia, sĺz, plaču… Toto je tiež prorocké!
Keď v toto veríš, keď toto vyznávaš, keď toto hlásaš iným, hovoríš proroctvo, ktoré sa už naplnilo, napĺňa a naplní. V tom zvláštnom čase. Ktorý pre niekoho už tu na zemi skončil, pre iného sa to práve stáva skutočnosťou a ty, ktorý to čítaš, to môžeš „zažiť na vlastnej koži“ ak si, alebo vstúpiš do toho zvláštneho vzťahu medzi tebou a Bohom Otcom skrze Ježiša Krista. Zvláštneho preto, lebo ho ponúka zvrchovaný, mocný nado všetko a zároveň milujúci Boh svojmu stvorenstvu, ktoré si to vôbec nezaslúži.
Ak sa pozrieme na Bibliu z pohľadu, čo je v nej prorocké, tak zistíme že ako komplexná správa je prorocká celá. Hovorí prorocké slovo o mne, o svete duchovnom i pozemskom, o Bohu o ďalekej minulosti i budúcnosti.
To Slovo má obrovský potenciál niečo dať, čo prevyšuje našu schopnosť prijať. Lebo je skutočne živé, živé skrze Ducha Svätého, ktorý ho sám oživuje pre môj – tvôj život.
Chceš dnes počuť živé proroctvo? Vezmi túto o knihu a popros Ducha Svätého, aby ti oživil to, čo čítaš.
Toto asi stojí za to, hm?
Peter
Zamyslenie na nedeľu_Poďme k proroctvám 5_041222
lebo nikdy z ľudskej vôle nepovstalo proroctvo, ale Duchom Svätým vedení hovorili (svätí) ľudia Boží. 2 Pt 1,21.
Ak čítaš toto slovo asi by ti mal padnúť kameň zo srdca. Ak si ho tam doteraz mal. Prečo? Lebo toto slovo hovorí aj o tom, že proroctvo vypôsobuje Duch Svätý. Môže ti ho dať, môže ku tebe hovoriť cez niečo či niekoho. Možno sa budeš modliť za niekoho, a je jedno či bude alebo nebude na tom mieste prítomný, Duch Svätý ťa môže viesť, inšpirovať, vložiť ti do mysle slová, ktoré pre daného človeka budú prorocké. Možno mu zmenia život. Veď o to Bohu aj ide, aby sme boli premieňaný zo slávy do slávy. Toto je jeden zo spôsobov, keď ti chce niečo povedať.
Ten kameň je tvoj strach „niečo vymyslieť“ alebo povedať, čo možno tebe ani nedáva zmysel. To, čo chce Boh povedať je jednoducho na samom Bohu. On inšpiruje, dáva. Možno to, že tebe to nedáva zmysel ešte nemusí znamenať, že to nebude dávať zmysel tomu, za koho sa modlíš. Ty si kanál cez ktorý chce Boh hovoriť. Aj proroctvá. To stojí za zamyslenie.
Odvážiš sa dať sa Bohu k dispozícii?
(Ja by som povedal, že vždy sa oplatí dať sa Bohu k dispozícii)
Peter
Poďme k proroctvám 4_zamyslenie na nedeľu_271122
Dobre robíte, že pozorne hľadíte naň (prorocké slovo) ako na sviecu, ktorá svieti v tme, kým nesvitne a nevyjde vám zornička v srdciach. 2 Pt 1,18-19.
Zimný večer so zapálenou sviečkou patrí k mojim tradíciám. Je v tom aj akási romantika, či dotvorenie atmosféry. Len treba dať pozor, aby človek nenechal sviečku bez dozoru v blízkosti napríklad malej vetvičky, ktorá je pripravená k posednému hrdinskému skutku zapálením sa. Viem o čom píšem. Pokiaľ to skončí len popáleným stolom, je to ešte dobrý prípad.
Ale sviečka/svietnik a oheň k životu akosi stále patria. V dobe Ježiša Krista sa na svietenie používali malé kahančeky naplnené olejom alebo sviece, ktoré boli na vyvýšených stojanoch. Tak, či tak, plnili svoj účel len keď boli zapálené a postavené na miesto, kde dostatočne osvecovali priestor domácnosti. Dnes zapneme vypínač a máme svetlo zo žiarovky, vtedy bolo potrebné zapáliť sviecu. A o tom hovorí slovo v úvode. Ak chcem vidieť, potrebujem zapálenú sviecu. Ak chcem chápať, tak tú v srdci. Neporozumenie, nevedomosť neodíde len tak samo od seba, treba svetlo, aby som videl, a treba ho použiť. Ak je slovo tým svetlom, treba naň hľadieť, kým neprejde svetlo z mojej hlavy do môjho srdca a nezvolám: „Ahaaa, teraz moje oči vidia“. A k tomu tak trochu patrí i vytrvalosť (ináč aj to je biblická cnosť).
Hľadieť a vytrvať – je to dosť, ale Boh sa odmeňuje tým, čo Ho hľadajú a očakávajú. Stojí to za to, čo povieš?
Peter
Zamyslenie na nedeľu_201122_POďme k proroctvám 3
Mnoho razy a rozličným spôsobom hovoril Boh voľakedy otcom skrze prorokov, na sklonku týchto dní prehovoril k nám v Synovi, ktorého ustanovil za dediča všetkého a Ním stvoril aj veky. Žid. 1,1-2.
Zdá sa, že dnešná doba plná správ a informácií nás zahlcuje tým, čo máme robiť, čo je pre nás dobré, aby sme jedli, kam išli, čo videli a aj čo počúvali. Je to doba informačná. A nehrajká sa s nami. Niekto sa bráni tlaku tak, že radšej už nič nesleduje, iný len nejaké tie „výcuci“ z mailov. Snažíme sa brániť náporu chaosu. A snažíme sa v tom byť rozumní.
Svet, či skôr nepriateľ Boží, sa snaží tlačiť tam, kde je Boží život a eliminovať ho, potlačiť, či aspoň umenšiť. Niekedy aj cez informácie, ktoré vyzerajú „tak kresťansky“.
V tom všetkom je nad všetkými tokmi informácií jeden, ktorý dáva skutočný smer, život, pokoj a uistenie o Božej láske, nádeji i ceste k nej. Boh neprestal hovoriť. Neumĺkol. Nestíchol pod náporom „info“ či dezinformácií. Je stále ten istý, včera i dnes i naveky. A hovoriaci. Ako? Jasne a zrozumiteľne každému, kto o to stojí, Hovoriaci priamo k srdcu človeka. Je to Jeho spôsob a Jeho voľba. Na nás je, či to chceme, či stojíme o to.
Myslím, že k tomu, aby si „počul“ netreba veľa: veriť, že je stále ten istý – aj hovoriaci a že môže hovoriť aj k tebe. Nemusíš mať obavu, On si už cestu k tvojmu srdcu nájde. Možno, že začať stíšením sa pri Jeho Slove?
Peter
Zamyslenie na nedeľu_Poďme k proroctvám 2_061122
Chcem však, aby ste všetci hovorili jazykmi, ale ešte viac, aby ste prorokovali, lebo ten, kto prorokuje, je väčší ako ten, kto hovorí jazykmi, ak to len nevyloží, aby sa cirkev budovala. 1 Kor 14,5.
Niektorých ľudí (kresťanov) dokáže tento verš aj celkom dosť nahnevať; respektíve skôr jeho výklad: „chcem, aby ste všetci prorokovali“. Dôvod môže byť ten, že „veď ku mne Boh nehovorí“ alebo „nerozumiem, čo je Jeho hlas a čo moje myslenie si, že je“. Naše predstavy nás môže zablokovať, aby sme ďalej podali to, čo je v našom vnútri.
Keď som sa učil o prorokovaní na jednom skvelom seminári, učili nás, že sa nemáme báť „pomýliť sa“, jednoducho povedať, že „toto a toto sa mi zdá, že ti mám povedať, ale ak ti to nehovorí, nechaj to prosím tak….“. Učili nás vlastne dve veci: hlavne vo fáze učenia sa, sa môžeme dosť mýliť, v rozpoznaní, toho čo je a čo nie je Jeho (Boží) hlas, či podnet , čo sa však skúšaním a časom môžeme naučiť rozpoznávať a druhá vec bola tá, že ak mám k niekomu hovoriť niečo prorocké, ono to slovo Boh nejakým spôsobom do dotyčného už tiež predtým nejak vložil, či k nemu samotnému hovoril.
Nedávno som napísal jednému svojmu priateľovi, s ktorým som ale v posledným rokoch veľmi málo, slovo, ktoré som vnímal, že mu mám napísať a povzbudiť ho v zložitej situácii. Nerobím to často, a chvíľu mi trvalo, než som sa odhodlal, pretože som vlastne vôbec nevedel, čím naozaj teraz prechádza. Napísal, že som „trafil klinec po hlavičke“, čo ma potešilo a povzbudilo, že to malo zmysel, ale hlavne že to malo zmysel aj pre neho a slovo našlo svoj cieľ.
Možno aj ty teraz niečo máš, čo by si rád povedal, či napísal niekomu, na kom ti záleží, zváž to, a povzbudzujem ťa, urob to v láske k nemu.
Peter
Zamyslenie na nedeľu_Poďme k proroctvám 1_301022
Poďme k proroctvám 1.
A bolo im (prorokom) zjavené, že nie sebe, ale vám poslúžili tým, čo teraz vaši zvestovatelia evanjelia oznamujú vám v moci Ducha Svätého…1 Pt 1,12
Niekedy sa zdá, že obdobie prorokov je minulosťou. Inokedy zas, že pomaly každý vie, čo treba a čo bude ak…
Či som už v jednej polohe, či druhej, asi uznám, že je dobre vedieť, čo bude ( s týmto svetom, so mnou, a pod.). Niekedy to aj tušíme, čo bude ak urobím toto alebo neurobím tamto, lebo skúsenosť ma už naučila, že keď na jeseň neposadím, na jar nebudem žať, alebo ak sa v noci málo vyspím, budem zajtra unavený, ale preniesť to do duchovnej roviny môjho osobného života mi už robí problém. Lebo to by som si musel položiť otázku: Čo máš Bože pre Mňa, alebo kam ma dnes posielaš – a to už chce vyjsť z kúta pohodlnosti a možno zmeniť aj určité návyky, ktoré mi vyhovovali.
Ako to teda je so mnou? Chcem vôbec počuť TEN hlas?
Ak ma má rád a chce mi povedať niečo, čo je pre mňa dobré, nestojí to za to?:)
Peter
zamyslenie na nedelu_Rozbité zrkadlo_231022
Rozbité zrkadlo.
… Job 37,18 Môžeš tak ako On rozprestrieť oblačnú oblohu, pevnú ako uliate zrkadlo?
Niekedy nám môže náš život pripadať ako rozbité zrkadlo, ktoré sa niekto pokúsil opäť pozliepať, aby slúžilo pôvodnému účelu. To sa však nestane. Pozliepané zrkadlo už svoj pôvodný účel nenapĺňa, resp. možno ešte tak ako umelecké dielo.
Tak to býva s našim životom keď do nás narazí sila väčšia ako vieme zniesť, rozbijeme sa, možno aj na 1000 kúskov.
Čo s tým? Väčšinou to riešime lepením, snahou dať ten rozbitý kúsok na pôvodné miesto, no efekt neprichádza, kúsok vypadáva a zostávame zúfalí. Keď už vyskúšame všetky lepidlá a spôsoby, ktoré nájdeme na internete, zostaneme stáť lebo vlastne ani nie sme schopní sa pohnúť.
Ježiš prichádza s niečím, čo nás občas šokuje. Nemá v ruke špeciálne lepidlo, ale nové riešenie – črepiny vezme, ponorí do špeciálnej tekutiny, ktorá vyzerá ako krv a vytvorí nové zrkadlo.
Možno je tento obraz i o tebe?
A ten, čo sedel na tróne, povedal: „Hľa, všetko tvorím nové.“ A dodal: „Napíš, že tieto slová sú verné a pravdivé.“ Zj 21,5.
zamyslenie_Uhol pohľadu_091022
Uhol pohľadu alebo prečo je dobré mať rád jeseň.
…požehnaním pokrýva ho jesenný dážď. Žalm 84,7b
Na ulici oproti nášmu domu rastie veľký javor. Keď večer zatváram bránku, občas sa pozriem ako sa mu darí a čím sa práve zaoberá. Zhruba pred týždňom si zašiel do obchodu a kúpil si nové šaty. Sú zázračné. V priebehu niekoľko dní menia farbu zo zelenej na žltú. Vraj sa mu to takto páči a sedí to k počasiu. Nenamietam, veď starý majú vraj väčšinou pravdu a on už pár rokov za sebou má.
Ako to už chodí, ak ide niekto príkladom, menší ho nasledujú. A tak to v okolí javora aj vyzerá. Nik sa nechce dať zahanbiť a mení šatník ostošesť.
Rastliny sú s tým v pohode. Nám ľuďom to nie vždy vonia, mení sa počasie, viac prší, je chladno. A to ešte aj tá energetická kríza do to prišla, zima a treba šetriť na kúrení? Možno máme radi farby, ale celkovo? Až tak nám to nevonia. Radi by sme mali stále jar alebo leto, teplo, pohodu…
A možno nám len chýba videnie zmyslu toho všetkého; videnie potreby aj jesene i zimy, odpočinku po práci či službe, odhalenie a upevnenie skutočnej hodnoty v našom živote cez skúšky…možno cez prezretie prichádza i radosť.
Buďte teda trpezliví, bratia, až do príchodu Pána. Pozrite: Roľník vyčkáva vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane jesenný i jarný dážď. Jakub 5,7
Peter
Zamyslenie na nedeľu_Prečo je dobré prejsť skúškou_021022
Prečo je dobré prejsť skúškou.
Čo je človek, že si ho tak veľmi ceníš, že mu venuješ pozornosť? Že ho navštevuješ každé ráno a skúšaš ho každú chvíľu? Job 7, 17-18
Otázka na základe vyššie uvedeného textu by mohla znieť napríklad takto: „Som pripravený každé ráno prijať Božiu návštevu?“ alebo „Aký je Boží zámer ak nás skúša?“
Jedna z definícií slovesa skúšať je: presvedčiť sa o hodnote osoby … podrobením ju určitým skúškam.
Boh nás neskúša, pretože je na nás nahnevaný alebo nás chce zdeptať. Práve naopak: skúšky sú známkou Božej priazne. Skúša nás, pretože chce upevniť našu hodnotu.
Klenotník podrobí zlato alebo striebro určitým skúškam. Robí to preto, lebo sú veľmi hodnotné. Nezaťažuje sa skúšaním obyčajných kovov.
Vo svete patriarchov žil výnimočne spravodlivý muž, ktorý sa volal Jób. Boh bol naňho hrdý- a to až tak, že sa ním dokonca chválil pred satanom: „Všimol si si môjho služobníka Jóba? Lebo na zemi nieto jemu podobného, bezúhonného, úprimného, bohabojného muža, ktorý by sa stránil zlého.“ (Jób 1,8)
Satanovou reakciou bolo, že sa Jóbovi pokúsil prisúdiť sebecké motívy: „Slúži Ti len kvôli tomu, čo od Teba dostáva.“ Boh na to reagoval tým, že mu dovolil, aby Jóba preskúšal; najprv mu dovolil, aby zničil všetko Jóbovo vlastníctvo: jeho majetky, jeho služobníctvo, ba aj jeho deti. Potom satanovi dokonca dovolil sa dotknúť Jóbovho tela – raniť ho vredmi od hlavy po päty. Satanovi však nedovolil vziať Jóbovi život.
Jób si uvedomil, že ho Boh skúša. „Keď ma bude skúšať,“ povedal, „vyjdem ako zlato“ (Job 23,10). To je zlato, ktoré bolo preskúšané ohňom. Dalo mu to silu vytrvať. Kričal v agónii duše, ale nikdy sa nevzdal.
(Na základe vyučovania Dereka Princa: „Účel skúšok“ spracoval Peter)
Zamyslenie na nedeľu_Boh medveď_180922
Boh medveď.
Dnes nám zamyslenie „napísal“ aj u nás už pomerne známy spisovateľ John Ortberg vo svojej knihe „Mal by som ťa radšej, keby si bol trochu viac ako ja“ o budovaní blízkosti medzi ľuďmi a medzi človekom a Bohom; píše:
…Boh spolu s nami prežíva našu osamelosť, vyčerpanie, strach, vinu, radosť z toho, že máme telo, ale aj bolesť zo zranenia, potešenie z objatia aj zúfalstvo, keď máme pocit, že Boh na nás zabudol.
Brené Brownová používa krátke kreslené video, aby vysvetlila rozdiel medzi empatiou a súcitom. V tomto videu je malá líška v tričku, ktorá spadne do hlbokej jamy:
„Uviazla som“, hovorí. Je tu tma. Chytá ma hrôza.“
Zhora sa objaví hlava lane, ktorá sa skloní dole a prejaví súcit.
„Och! To je naozaj zlé, ach, ach,…Dáš si sendvič?“
Potom sa objaví medveď v šiltovke, ale namiesto aby sa len díval zhora, spustí dole rebrík, zlezie ním a zastane si vedľa líšky v diere. „Hej, viem, aké je to byť tu dolu,“ povie jej. „Nie si v tom však sama.“
Keď pozeráte toto video a nevidíte v ňom Ježiša, tak sa pozeráte zle. Ľudia žijú s predstavou, že Boh je ako tá laň.
No nie je to tak. Je ako medveď. Zliezol do jamy. Dolu po rebríku: „Viem, aké to je byť tu dolu. Nie si v tom však sám.“
Keby som kráčal hoci temným údolím, nebojím sa zlého, lebo Ty si so mnou. Žalm 23,4
Zamyslenie na nedeľu_22dní_Horčičné zrnko_11_09_22
Horčičné zrnko
V živote každého z nás sa vyskytujú chvíle kedy máme pocit, že nemáme alebo nemôžeme svetu nič dať, povedať,… Nikoho nemôžeme už ani slovom potešiť, povzbudiť,… Či hocijako málo málinko svojím bytím obohatiť. Cítime sa asi tak, ako keď z obrazu zostane rám.
Presne to mi napadlo pri počúvaní piesne 22 dní.
Ruky už nad hlavu dvíham
Zbalím to radšej hneď sám
Ešte 22 dní
A z obrazu zostane rám
No naozaj to chceme v živote vzdať? Chceme iba odpočítavať svoje dni? Naozaj nevieme kto nám dodá odvahu? Sme ozaj tak bezmocní, ako si v tej chvíli myslíme?
Nebolo by snáď lepšie rozhodnúť sa a dôverovať Bohu? Pánovi Ježišovi? Duchu Svätému? Vidíme ešte vôbec víťazstvo Kríža?
Zastavme sa a pozrime sa späť do našich životov. Spomeňme si na všetko to dobré, čo Boh do našich životov zasial. Nájdime to horčičné zrnko v nás. Starajme sa o svoju dušu a nechajme rásť nášho ducha na obraz Boží. Nevzdávajme sa a nepodliehajme našim predstavám a pocitom. Nechajme rásť to horčičné zrnko v nás.
A možno by sme si aj mohli upraviť refrén a pozdvihnúť ruky k Tomu, ktorý je stále verne pri nás.
Ruky už nad hlavu dvíham
s ním sa už neobávam
iba pri kríži
nikdy už nie som viac sám.
Števka Macháčová
Zamyslenie na nedeľu_04_09_22 Prekážka?
Prekážka?
Kráčali sme hore turistickým chodníkom k nášmu cieľu a pred nami sa odrazu objavila prekážka – spadnutý strom – práve krížom cez chodník. Stáva sa to pomerne často na našich cestách. Temer vždy je niekoľko riešení – pokiaľ je spadnutý strom dosť vysoko na podlezenie, podliezam, pokiaľ je na zemi, prekročím ho a občas je tam už vychodený chodník, ktorým ho väčšina jednoducho obíde. Jednoduché. Prekážka je zdolaná a my pokračujeme ďalej.
No ako vieme, nie vždy je to tak jednoduché a rýchle. Ťažkú chorobu len tak neobídeš, na bolesť hlavy si vezmeš liek ale na bolesť srdca často jedna dávka lásky nestačí. Každý z nás má prekážky, ktoré sú ľahké a aj tie, na ktoré nestačíme. Sú aj budú. Nezbavíme sa ich. Niekedy si vravím: Vďaka Bohu; a inokedy: Toto nedám. Ale vzápätí vstanem a idem, lebo On je mojou silou.
Kde si dnes ty? Podliezaš už?
Jedno som prosil od Hospodina, to žiadať budem: môcť bývať v dome Hospodinovom po všetky dni svojho života, vidieť láskavosť Hospodinovu a kochať sa v Jeho chráme. Žalm 27,4
Peter
Zamyslenie na dnes_ Tak toto sa oplatí_28_8_22
Tak toto je dobré.
Sú veci, ktoré nás bavia, tešia a lákajú robiť. Mňa napríklad poznávať nové zákutia prírody natoľko priťahuje, že ísť od cieľa cesty, napríklad vrcholu hory, naspäť tou istou cestou je pomerne ťažké – no lebo na tej spiatočnej ceste tiež môžem niečo nové uvidieť. A nechať si to ujsť by bola veľká škoda.
S každým z nás je to nejako takto: Jedného baví jazdiť na motorke, iného na bicykli, ďalší robí radšej pešie túry a niekto najradšej vylihuje doma. (Pri tom poslednom prípade by som už zvažoval, či to nekoliduje s lenivosťou, no nechám túto časť otvorenú.) Sme tak rozdielni, a je to tak dobre; no asi je dobré aj to, keď určité veci robíme radi, či menej radi, ale robíme, všetci. Myslím takú prácu – zamestnanie alebo prejavovanie záujmu o najbližších, rodinu. Aj tu nás niečo vedie, možno láska, možno zodpovednosť alebo pocit viny? Z rôznych pohnútok a dôvodov ale robíme to.
Asi takto to bude aj s Božím Slovom, Bibliou. Nech už k nemu pristupujeme z akýchkoľvek dôvodov, cieľom by malo byť nasýtenie, poznanie, a ešte lepšie – láska k nemu. Lebo tá priťahuje najviac. Najviac láka ochutnať a nabrať čo najviac z toho, čo mám rád. K takémuto kroku ma potom nikto nemusí nabádať, či nebodaj napomínať. Láska je totiž magnet s veľkou silou. A vyplatí sa.
Lebo slovo Božie je živé a mocné a je ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč a preniká až do rozdelenia duše a ducha, kĺbov a špikov a je schopné posudzovať hnutie a zmýšľanie srdca. Žid 4,12.
Zdvihnem dlane k Tvojim príkazom, ktoré som si zamiloval, a budem rozmýšľať o Tvojich ustanoveniach. Ž 119,48.
Peter
Zamyslenie na nedeľu 14_08_22_Originál či podobné?
Originál či podobné?.
Asi poznáte športové značky Odidoss či Nake. Nie? Alebo som sa pomýlil v písaní? Nie, to sa len niektorí výrobcovia snažia priživiť na známych značkách. Podobné nie je originál. A často aj kvalita zaostáva. No čo by sme niekedy neurobili preto, aby sme mali niečo, čo sa ináč dá dosiahnuť len za podstatne vyššiu cenu?
A je to len pri výrobkoch? Nie je to niekedy aj v živote tak? Mať niečo, byť niekým, lebo veď vtedy som cenený… ale pre kresťana to môžu byť aj prozaickejšie veci: služba, ktorá nám dá pocit: ja slúžim.
O čo mi ide? V posledných časoch, o ktorých píše Biblia, a myslím, že ich žijeme, budú aj v našom kresťanskom živote výzvy, aby sme získali niečo, čo sa dá získať ľahko a „za nižšiu cenu“. Možno to bude zdravie, možno nový biblický učiteľ, čo bude naviac konať aj zázraky alebo ponúkajúci rýchle vyriešenie nášho problému. Aby sme si rozumeli: túžim po Božích uzdraveniach, dobrých vyučovaniach, zázrakoch v našich životoch; ale túžim, aby to boli Božie uzdravenia, zázraky a riešenia problémov. Prečo? No preto, lebo podobné nie je originál a fejky sa nám už dostávajú na pult a ak si nezachovám ostrý zrak, tak možno budem mať na skoro bielom rúchu nápis „Odidoss“.
A vy ani nepotrebujete, aby vás niekto učil; veď pomazanie, ktoré ste prijali od Neho, zostáva vo vás; ale ako vás Jeho pomazanie učí o všetkom – a ono je pravdivé, a nie lož – a ako vás naučilo, v tom zostávajte! 1 Ján 1,27.
Peter
Zamyslenie na nedeľu_07_08_2022_o živej a mŕtvej vode
O živej a mŕtvej vode.
Ako som sa na jednej webovej stránke dočítal, kedysi v dávnej minulosti boli Galilejské jazero a Mŕtve more jedným veľkým jazerom, či morom. Postupne ako voda upadala, zostali obe vodné plochy samostatné. A ako asi viete, je medzi nimi jeden veľký rozdiel, napriek spoločnému začiatku. Voda v Mŕtvom mori je tak silne koncentrovaná soľou, že život v nej nie je, naopak v Galilejskom jazere je a je významným zdrojom pitnej vody pre veľkú časť Izraela. Z jedného dôvodu. Do Galilejského jazera je prítok životodarnej, skutočnej vody z podzemných prameňov a rieky Jordán. Zato Mŕtvemu moru hrozí, že jedného dňa sa stratí úplne.
Naše životy sú tiež jazerami, ktoré majú svoje prítoky. Jazerami, z ktorých môžu ľudia piť, alebo zistiť, že tá voda sa piť nedá. Byť zdrojom života nie je také ťažké. Možno to chce len mať dobré životodarné prítoky.
Hospodin, ty si nádej Izraela. Všetci, čo ťa opúšťajú, budú zahanbení. Tí, čo sa vzďaľujú od teba, budú zapísaní do zeme, lebo opustili prameň živej vody — Hospodina. Jer. 17,13.
Kto verí vo mňa, ako hovorí Písmo, rieky živej vody potečú z jeho vnútra..“ Jn 7, 38
Možno len pripomeniem: Jedným dobrým zdrojom pre život je Slovo; Božie.
Peter
Záhradník to vie II_Zamyslenie na nedeľu_24_07_22
Záhradník to vie II.
Ako niekoľko rokov dozadu, tak i tento, sme sa rozhodli pre pestovanie paradajok. Okrem polievania a priväzovania to zas tak veľa záhradkárskej zručnosti nevyžaduje.
Paradajky dozrievajú, aj keď pomalšie a zdá sa, že úroda bude dobrá. Menším prekvapením sa ukázala rôznorodosť zasadených druhov paradajok. Ak sme doteraz pestovali maximálne dva druhy – cherry a tornádo, tak tento rok to vyzerá podstatne zaujímavejšie. Vyzerá. Pretože sami nevieme, koľko vlastne druhov to máme. Niekoľko kusov sme si dopestovali, niekoľko kúpili, niečo dostali od susedov. A teraz, keď to dozrieva, zisťujeme, že minimálne jeden nás zaskočil svoju farbou. Zvrchu vyzerá tmavozelené až čierne, no nedozreto a zospodu dozrieva do červena až bordova. Keď som si paradajku odfotil a použil „zázračnú“ aplikáciu, zistil som že sa jedná o odrodu Čierny princ, ktorá tak skutočne vyzerať má. No čuduj sa svet. Zas sme sa niečo naučili.
Napríklad aj to, že čo vyzerá ešte nedozreté už dozreté môže byť. Možno aj s človekom, s ktorým sa práve mám stretnúť, to môže byť podobne.
Poznáte to? Pozor na prvý dojem o človeku, je síce dôležitý, ale môže aj poriadne popliesť, či?
Pozoruj nevinného a hľaď na statočného, lebo muž pokoja má budúcnosť. Žalm 37,37.
Peter
Byť priezračný_zamyslenie na nedeľu_10_07_22
„Byť priezračný“
Hlavne po daždi býva voda v potokoch a riekach mútna, a tak nevidieť dno. Ak je voda priezračná a na dne je vidno kamene, nezvykneme skonštatovať, že dno je teda nepekne členité a kamenité, ale práve v tej členitosti sa nám to páči aj s vodou a práve preto, že je priezračná.
V ľudskom živote je to podobné. V zásade sa nám viac páčia ľudia, ktorí majú hĺbku, nie sú povrchní. Čistí ľudia častejšie odkrývajú aj svoje vnútro, možno preto lebo nemajú čo skrývať. Ak začínajú svoju reč pred publikom a sú neformálni, zaujmú nás, dokonca aj keď na začiatku urobia brept, stávajú sa nám sympatickejší, lebo niekde vo svojom vnútri pripúšťame, že aj my sme nedokonalí.
Odhaliť svoje vnútro nie je vždy jednoduché, no priezračnosť je krása, aj keď členitá ako to dno potoka s vymletými kameňmi.
Nakloň ku mne svoje ucho, rýchlo ma vytrhni! Buď mi ochranným bralom a ohradeným domom, aby si ma zachránil! Ž 31,3.
Peter
Zamyslenie na nedeľu_Jaskyňa_260622
„Jaskyňa“
Keď čítate toto slovo, možno vám príde ako prvé na myseľ stalaktit, stalagmit a stalagnát (rozdiel si pozri na googli).
Ak premýšľate ako to súvisí s Bibliou, tak napríklad to bolo miesto kde sa ukrývalo, bývalo, mohlo to byť aj miesto svätyne v tej dobe, pohrebisko, či pre niekoho (Saula) v čase núdze aj miesto (s prepáčením) vykonávania telesnej potreby.
Myslím, že v ďalšom období budúcnosti, bude i miestom, kam sa budú ľudia ukrývať pred ťažkými udalosťami (Zj 6,15)
A možno ste počuli aj spojenie „skryť sa, či zaliesť do svojej jaskyne“; v zmysle nájsť bezpečie pred útokmi, názormi, vyrušovaním od iných, no možno i sám pred sebou.
Dá sa povedať (napísať), že takáto jaskyňa je sama o sebe neutrálna, no stojí za zamyslenie, čo znamená pre mňa osobne – útočisko plodnej samoty a nachádzania sily, či ukrývanie vlastného strachu a zlyhania.
Nakloň ku mne svoje ucho, rýchlo ma vytrhni! Buď mi ochranným bralom a ohradeným domom, aby si ma zachránil! Ž 31,3.
Peter
Zamyslenie o osobnej skúsenosti_190622
„Osobná skúsenosť“.
Nie je nad ňu, povedal by kde kto. Či ide o pestovanie uhoriek, reakciu na nervózneho človeka, či skúsenosť s pokazeným autom. Môžete si prečítať množstvo návodov a skúseností iných, no keď sa sami dostaneme do situácie, keď o niečo ide, vtedy sme preskúšaný. Vtedy sa skúsenosť s danou vecou stáva „našou“. Niečo sa naučíme, niečo už po tejto skúsenosti vieme „naozaj“.
Také uhorky, ktoré ma skúsenejší učili sadiť do jarka na Marka – rozumej v čase, keď je v kalendári meno Marek – No moja osobná skúsenosť je, že uhorky sa dajú sadiť aj skôr a je to v pohode, väčšinou.
S reakciou na nervózneho človeka, či pokazené auto je to obdobné. Neviete, čo z toho vzíde, keď sa do toho pustíte; ale keď si určitý druh poruchy odskúšate tak, že niečo urobíte (napríklad najľahšia oprava sa mi stala na našom starom aute výmena žiaroviek v prednom svetle, ale až po tom čo som si to v reáli prácne niekoľkokrát odskúšal) bude to v budúcnosti pre vás hračka urobiť.
Osobná skúsenosť je naozaj dobrá, ale niečo stojí. Možno tie pokusy pred tým, a aj niečo čo sa nie vždy podarí.
Boh pokoja však, … nech vás utvrdí v každom dobre, aby ste splnili Jeho vôľu, … Žid. 13, 21-22
Verím, že aj našou skúsenosťou, do ktorej vchádzame vierou je naše utvrdenie. Ďalší text Biblie už nie je až taký optimistický na prvý pohľad, ale zas hovorí o osobnej skúsenosti, do ktorej sa treba odvážiť; no, stojí to za zamyslenie:
Boh všetkej milosti, ktorý vás povolal v Kristovi do svojej večnej slávy, keď trochu potrpíte, vás zdokonalí, utvrdí, upevní a postaví na stály základ! Jemu moc naveky vekov. Amen.1Pt 5,10-11.
Zamyslenie na dnes_Záhradník to vie_290522
Záhradník to vie.
V našej záhrade je celý rad kríkov a stromov. Na to, že je malá, je teda celkom zaplnená. Keď som ju plánoval, mal som nakreslený plán, kde čo zasadím a koľko priestoru to asi potrebuje. Lenže. Keď sú stromčeky a kríky ešte len sadenice, môže sa zdať, že priestoru pre rast je veľa, no po čase zistíte, že malá ikonka na štítku o dorastajúcej veľkosti danej rastliny nie je tam úplne nadarmo. Doplatil na to jeden stromček – už sa do záhrady nevošiel (a pravdupovediac, ani jeho ovocie nebolo až také excelentné). Musel som ho vyťať.
Dôležitou vecou našej záhrady je orezávanie a strihanie. Kým sme nemali vlastnú záhradu, neprišlo mi ako je to dôležité. Udržať ju v akom takom prijateľnom stave sa stalo nevyhnuteľným a to práve rezom. Strihám a režem temer všetko a vlastne sa to stalo mojou záľubou. Pretože výsledok presvedčí aj toho najzarytejšieho nestrihača. Nielen ovocné stromy, ale i okrasné kríky a dokonca i magnóliu, ktorá sa vraj rezať nemá, lebo to dobre neznáša; tá naša si na to zdá sa zvykla. A nielen vzhľad ale i ovocie dosvedčí, že to prospieva.
Takže strihajte a režte a vraj sa aj treba dať strihať a rezať. Aspoň tak to je napísané v radách Záhradkára:
Nepohŕdaj, syn môj, výchovou Pánovou, a neklesaj, keď ťa trestá; lebo koho miluje Pán, toho prísne vychováva, a šľahá každého, koho prijíma za syna. Žid. 12,5-6
Peter
zamyslenie na dnešný deň_Mne ste urobili_150522
Mne ste urobili…
V utorok sme tento text preberali na skupinke: „Lebo hladný som bol, a dali ste mi jesť; bol som smädný, a dali ste mi piť; prišiel som ako cudzinec, a prijali ste ma; 36 bol som nahý, a zaodeli ste ma; bol som nemocný, a navštívili ste ma; bol som vo väzení, a prišli ste ku mne.“ Mt 25,35-36.
Keď Syn človeka príde vo svojej sláve… začína text, ktorý hovorí nie o tom, či verím, ale ako. Jednoducho, či je viera podstatou skutkov, ktoré z nej vychádzajú; lebo takto je to v Božom kráľovstve. Viera naplnená skutkami.
Pri čítaní textu nás ale občas môže napadnúť myšlienka, ako to previesť do praxe, keď ísť slúžiť do väzenia či do nemocníc nie je vždy jednoduché. A možno ani na to nemám poverenie – aby to bolo mojou stálou službou.
Možno niekedy zabúdame, na to že byť chorý a byť vo väzení ešte neznamená, že som v nemocnici alebo v budove väznice.
Tým väzením môžu byť moja uväznená myseľ, neschopnosť sa pohnúť ďalej v živote. Áno, i to je väzenie, z ktorého môžem niekomu pomôcť dostať sa von; možno modlitbou viery, možno dobrou radou, či len svojou osobnou prítomnosťou.
Odpovie im Kráľ: Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. Mt 25,40.
Zamyslenie k dávaniu nádeje_080522
Smutné i nádejné.
Keď som sa v piatok rozprával s jedným kamarátom, hovoril som mu tiež o tom, že na druhý deň, ktorý som nazval vopred „smutno-nádejný“ by sme mali ísť na pohreb a tiež navštíviť niekoľko ľudí, a možno priniesť nádej do rodiny, ktorá pred časom prišla o manžela, otca i starého otca v jednej osobe. Pre mňa to bol nielen bývalý kolega ale i blízky človek, ktorý sa zdieľal so svojim životom a kvôli ktorému som chodil do práce rád.
Pred návštevou som rozmýšľal, čo povedať tejto rodine, aby to bolo naozaj niečo, v čom je Nádej a čo posunie aj rozmýšľanie týchto ľudí vo vzťahu k Bohu.
Boli sme veľmi milo prijatí a celý čas bolo cítiť ako je v týchto ľuďoch hlboko zasadená láska k tomu, čo odišiel a ako im chýba. No najviac mi zarezonovalo to, keď povedali, že keby nemali vieru v Boha, bolo by to nepomerne ťažšie a ani nevedia, ako to môže neveriaci spracovať.
Áno, viera je niečo tak pevné, zázračná zbraň, prostriedok na život v nadprirodzeno prirodzenom živote, že na to aby sme žili život nádeje, máme všetko potrebné, len to uchopiť vierou a ísť.
No a niekedy to dopadne práve takto – chceme dať niekomu nádej a sami sme ňou od iných povzbudení. Asi je to opäť milosť😊.
Neskorovečerné zamyslenie na tento týždeň
Túžiť sa vidieť.
Posledné roky sa nám ponúkajú nové a nové možnosti komunikácie a zdieľania sa. Používame ich snáď denne, ani si neuvedomujúc, že ešte pred pár desaťročiami to bol skutočne viac-menej len list a klasický telefón, čo dopĺňal naše osobné stretnutia, resp. ich často pripravoval.
Pred pár dňami som čítal, že už aj v našich bankách nás budú čoskoro vítať virtuálne pracovníčky- hologramy a odpovedať na naše základné otázky. Holt, neviem, či sa na to tešiť, čo nás v tejto oblasti ešte čaká. Človek je jednoducho človek, aj keď nie vždy príjemný.
Samo osebe sú nové komunikačné prostriedky dobré, ak si potrebujeme zdieľať informácie, škrípať to začína vtedy, ak sa snažím nahradiť niečo osobné práve týmto neosobným. Som presvedčený, že sa to nedá nahradiť. A zdá sa, že aj niektorí novozákonní pisatelia o tom boli presvedčení. Koniec koncov i Ján, ktorý to vyjadril jasne: pohovoriť si tvárou v tvár, aby naša radosť bola úplná.
No tak, čo ty na to, koho si už dávno nenavštívil a vieš, že by si mal?:)
Mnoho by som vám mal písať, ale nechcel som to (urobiť) na papieri a černidlom, no dúfam, že prídem k vám a pohovoríme si tvárou v tvár, aby naša radosť bola úplná.2J12
Zamyslenie na dnes_Víťazstvo
Trilógia: Utrpenie – Očakávanie – Víťazstvo
Časť tretia: Víťazstvo
V prvý deň po sobote zavčasu ráno šli k hrobu a niesli vonné veci, ktoré pripravili; boli s nimi aj niektoré iné. Ale kameň našli odvalený od hrobu, a keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša. Lk 24,1-3.
Víťazstvo zvyčajne prichádza v boji. Ani v tomto prípade to nebolo ináč, i keď to bol iný druh boja než si obvykle predstavujeme. Ale bol to boj za nás, za teba, za mňa. Za náš život. Večnosť.
Na strane víťaza sa oplatí stáť. Víťazi totiž berú korisť, jednoducho to, pre čo bojovali. V tomto boji akoby zostalo málo tých, čo by si niečo chceli vziať, veď sa im zdalo, že boj bol prehratý.
Možno preto anjeli hovoria: „Rozpomeňte sa, čo vám hovoril…“. Slovo je viac ako momentálna skúsenosť, či videnie “skutočnosti“, ktorá môže byť našim pohľadom tak skreslená.
Nech Boh očistí naše oči, náš pohľad, aby sme videli čo Ježiš na kríži vybojoval pre nás a čo nám daroval. Nech vidíme, že je živý a Život. Nech ideme v tomto videní a Jeho sláve.
Čo vydobyl Ježiš pre mňa?
Stojí to za to dať tejto otázke chvíľu čas…
Zamyslenie na Sobotu_Očakávanie
Trilógia: Utrpenie – Očakávanie – Víťazstvo
Časť druhá: Očakávanie
A bol deň prípravy a nastávala sobota. Ženy, ktoré Ho nasledovali a prišli s Ním z Galiley, dívali sa na hrob a na to, ako bolo uložené Jeho telo. Potom sa vrátili a pripravili vonné veci a masti. Ale v sobotu, podľa prikázania, odpočívali. Lk 23,54-56.
Tvárou v tvár utrpeniu hľadáme riešenie. Niekedy sa hneď zmierime s tou najhoršou variantou. A ani sa nesnažíme si pripustiť, že by to mohlo byť ináč ako je naša doterajšia skúsenosť. Tak to poňali ženy pri kríži.
V utrpení sme často sami, aspoň v tej najosobnejšej rovine. Ale samota je často tým najlepším časom. Ježiš chodil do samoty a pripravoval sa na kríž. Nás vyučuje často v samote so sebou samým a s Ním.
On trpel, zomrel. A otázka zostala: čo ďalej? A čo s mojim utrpením?
Boh chce, aby nám v živote s Ním bola jasná jedna vec – ako jedná s našou dušou. Myslíme si, že rozumieme ťažkostiam s ktorými bojuje niekto iný. Ale to je len do doby, než sami začneme mať podobné ťažkosti. V každom z nás je mnoho zákutí, kde stále panuje neznalosť a tvrdohlavosť a Duch Svätý nám to chce zjaviť. To pôjde len osamote s Ježišom. Čo je pre nás dôležitejšie? Naše nápady, priateľstvá, starostlivosť o veci okolo? Či zastaviť sa a nechať sa vyučiť?
Stojí to za to dať tejto otázke chvíľu čas…
Dnešné zamyslenie_15_04_22
Trilógia: Utrpenie – Očakávanie – Víťazstvo
Časť prvá: Utrpenie
Keď prišli na miesto, ktoré sa menuje Lebka, tam Ho ukrižovali, aj tých zločincov, jedného sprava a druhého zľava…. A ľud stál a pozeral sa. Uškľabovali sa aj poprední mužovia a hovorili: Iných zachraňoval; nech zachráni seba, ak je On Pomazaný Boží, ten vyvolený. Posmievali sa Mu aj vojaci, keď prichádzali a podávali Mu ocot; a hovorili: Ak si kráľ židovský, zachráň sa! Lk 23,33-37
Ježiš je Kráľ. Avšak trpel ľudskou rukou. Nie za svoje viny, ale za naše – moje. Na dreve kríža. Prišiel ako Boh a ako človek. Jeho cesta mala zmysel. Aby som žil.
Ak malo Jeho utrpenie zmysel, má i moja cesta, na ktorej je i utrpenie zmysel?
Stojí to za to dať tejto otázke chvíľu čas…
Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? Ako je napísané: Pre Teba sme usmrcovaní celý deň, pokladajú nás za ovce na zabitie. Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze Toho, ktorý si nás zamiloval. 38 Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť, ani hlbokosť, ani nijaké iné stvorenstvá nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. Rim. 8, 37-3
Zamyslenie na dnes_3_4_22
Mela ako sa patrí…
Včera to prišlo. Útok ako z nečakanej strany v nevhodný čas. Stráže spali. Niektorí odišli na dovolenku. S rúškom tmy sa zdvihol nečakaný biely povlak, aby vzápätí pokryl všetko čo sa tešilo na svetlo, ktoré malo prísť. Zdalo sa, že je koniec. Že už nič nemá zmysel a treba sa len vzdať, aby si aspoň niekto, ak sa dá, zachránil život. No do tmy niekto zvolal: „nestrácajte nádej, vyšleme poslov“…
Ráno prišlo ako iné rána, no predsa tu bol rozdiel. Akoby intenzita svetla rástla o čo väčšiu silu napínala tma a biely povlak na zemi. No sila svetla bola veľká. Pred ľudskými očami sa povlak viditeľne zmenšoval, najprv dostal trhliny, neskôr sa už neudržal ani na miestach, kam lúče nestíhali preniknúť, lebo vytvárali teplo, a to hrialo…a roztápalo aj posledné zvyšky…
Svetlo mesiaca bude ako svetlo slnka a
a svetlo slnka bude sedemnásobné ako svetlo siedmich dní v deň, keď Hospodin obviaže zlomeninu svojho ľudu a uzdraví jemu spôsobené rany. Iz 30,26
Noc už nebude, nebudú potrebovať svetlo sviece, ani svetlo slnka, lebo Pán Boh ich bude osvecovať a kraľovať budú na veky vekov. Zj 22,5
Zamyslenie na dnes 200322
Kto by nechcel byť múdry…?
Včera som robil v záhradke. Pripraviť pôdu, zasadiť hrach, šalát…Vždy sa snažím robiť toľko, aby ma to ešte bavilo a už nenudilo😊. Ale záhrada má svoje čaro. Nielen to, že si mentálne oddýchnem pohybom, ale vidieť rásť to, čo ste zasadili ako to prináša ovocie, to je potešenie. No pretože teraz ešte veľmi nie je vidieť že by nejaké ovocie rástlo, upriamila sa moja pozornosť na kvety. Napodiv ich rastie a hlavne kvitne viac než dosť.
A tu mi prichádza na myseľ myšlienka vďaky, úžasu a pokoja v jednom. Vďaky, za možnosť vnímania tej krásy; úžasu z celého toho procesu ako rastliny rastú a prinášajú potešenie aj úžitok; a pokoja, že takto to je „vymyslené“ výborne, že Boh to urobil naozaj pre nás.
No, ale keď to Boh takto úžasne všetko urobil – môj výsledný vnútorný postoj sa koncentruje v jednom slove: BÁZEŇ. A tak uvažujem nad tým, či toto nie je práve Boží zámer, keď sa pozerám na krásu stvorenstva…
Lebo Hospodin, Najvyšší, vzbudzuje bázeň. Nad celou zemou je veľký Kráľ (Žalm, 47,3)
Potom budú na mňa volať, ale ja sa neozvem, budú ma vyhľadávať, no nenájdu ma, pretože nenávideli poznanie, nezvolili si bázeň pred Hospodinom (Prís. 1,28-29)
Peter (fotené 19.3.22)
Zamyslenie na nedeľu 130322
Pozitívum tejto doby…
V tieto dni nie je ľahké nájsť jednoduché pozitívne správy; a predsa sú. Jedna z nich mi prišla na myseľ práve včera. Ak nepodľahnem strachu zo šíriacich sa správ o vojne ale postavím sa na Božie zasľúbenia o Jeho blízkosti a zvrchovanosti a nasledujem Ho, môžem zažiť niečo, čo by som nazval mimovoľné dozrievanie.
Napísal by som to asi takto: cieľavedome rastieme napríklad tým, že chodíme do školy, kľudne aj biblickej a ak vedomosti zámerne aplikujeme vo svojom živote, dozrievame. Je to cieľavedomé.
No v situáciách ako sú v tieto dni, je to skôr mimovoľné. Pretože sme niekedy donútení k rozhodnutiam a konaniu, ktoré by sme za normálnych okolností nemuseli robiť. A práve postavenie sa veciam čelom nám pomôžu k rastu nás samých. Vieme, že mnohí mladí vo vojne narýchlo dospeli…
No aké rozhodnutie urobím, a teda, či dospejem, je na mojej voľbe.
Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Či súženie alebo úzkosť … alebo nebezpečenstvo alebo meč?… Lebo som presvedčený, že … ani prítomnosť… nemôžu nás odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi. (Rim 8,35-39).
Zamyslenie na dnešnú nedeľu_aj keď je vojna za humnami 060322
…Hľaďte, aby ste sa nestrachovali (Mt 24,6)
Kúsok od našich hraníc zúri skutočná vojna a denne sme zahlcovaní množstvom správ, z ktorých väčšina je ťažká na to, aby sme mali prirodzený pokoj. Každý sa s tým nejak vyrovnávame, niekto radšej ani správy nesleduje.
Ak túžim po pokoji, túžim po dobrej veci. Boh je Bohom Pokoja. No pokoj neznamená, že sa nebudem stretávať so zlými vecami. No keď sa s nimi stretávam, potrebujem rovnováhu; vyvážiť to zlé, čo sa dostáva do mojej mysle – tým dobrým – vyváženosť dosiahnem uvedomením si (od slova VEDOME), že Boh je väčší ako to zlé, On je vo mne, JE mojím Útočiskom.
Pavel apoštol by povedal, že je treba si nasadiť prilbu spasenia. V tomto čase mám dojem, že ju treba dosť často nasadzovať, ak aj nemať stále nasadenú. Nedajme si vziať POKOJ.
Zdá sa mi, že to Ježišovo slovo v Matúšovi je skoro až príkazom?:
…Hľaďte, aby ste sa nestrachovali (Mt 24,6)
Zamyslenie na nedeľu – prenasledovaní pre spravodlivosť 130222
Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je kráľovstvo nebeské. Blahoslavení ste, keď vás pre mňa hanobia a prenasledujú a hovoria o vás všetko zlé; radujte a veseľte sa, pretože vaša odmena hojná je v nebesiach; veď tak prenasledovali prorokov, ktorí boli pred vami. Mt 5,10-12
Tento text z Matúša som často preskakovala. Vždy som si povedala, že mňa predsa nikto neprenasleduje, mám slobodu povedať čomu verím a čím žijem. Ľudia niekedy len reagovali tichom alebo sa snažili mi povedať, že aj oni veria – svojím spôsobom.
Ale raz pri čítaní tohto textu som si uvedomila, že prenasledovaní pre spravodlivosť môžem byť aj vtedy bojujem o spravodlivosť vo svojom srdci, keď sa snažím, aby Božie kráľovstvo bolo v mojej rodine, v mojom zbore, v meste….keď sa učím žiť bez odsudzovania, kritiky, keď nezlorečím ale žehnám – najprv sebe a potom tým okolo mňa, ktorí sa nesprávajú podľa mojich predstáv.
Cesta na tej úzkej ceste nie je vždy jednoduchá, chce to veľa úsilia, odriekania, rozhodnutia nie podľa toho, čo chcem ja, čo túžim ja, ale podľa toho, aby rástlo Božie kráľovstvo.
Zaujal ma článok: Biatlonistka Paulína Fialková po vydarenom šprinte: Prestala som sa ľutovať …Naša pretekárka, ktorá tvrdo pracovala, ale nedarilo sa jej. Kazila pretek za pretekom a musela sa rozhodnúť a prestať sa ľutovať.
To musíme urobiť aj my! Prestať sa ľutovať a bojovať za to, aby sa Božie kráľovstvo šírilo medzi nami.
Viete ako pokračuje text za všetkými blahoslavenstvami ?
13 Vy ste soľ zeme. Ak však soľ stratí chuť, čím bude osolená? Na nič nie je už súca, len ju vyhodiť, aby ju ľudia pošliapali. 14 Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, nemôže byť skryté. 15 Ani sviecu nazažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, a svieti všetkým v dome. 16 Tak svieť vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli dobré skutky a velebili vášho Otca, ktorý je v nebesiach.
ČO K TOMU DODAŤ? UŽ LEN AMEN, NECH SA TAK DEJE AJ V NAŠOM ŽIVOTE !
Janka
Zamyslenie na nedeľu 300122
Premena.
Možno nie som vyslovene labužník, ale niektoré veci mám jednoducho rád. Rozhodne medzi ne patria Arizonky. Ak patríš k tým, ktorý nevedia o čo sa jedná, tak odborne, ako je to na obale tejto pochutiny napísané, sa jedná o „expandovaný ochutený výrobok z ryže. A naviac, vyrábať ho začali keď som sa narodil. Náhoda? Určite áno😊.
To čo ma na tejto pochutine zaujalo teraz nie je jej chuť či vzhľad, ale jej podstata. Je to síce ryža, ale tá musela prejsť úplnou premenou svojej podstaty aby sa stala mojou obľúbenou pochutinou; A to dodávam, že ryžu som kedysi neznášal.
Premena podstaty niečoho je v Biblii kľúčová vec. Voda na víno, víchor na vánok, rieka na krv, Ježiš sa premenil pred učeníkmi…
Napísané je, že aj my sa máme meniť na Jeho obraz, či inde, že raz budeme premenení…
Premena je vraj kľúčová a v niektorých prípadoch nutná, súhlasíš?
1K 15,51: Ajhľa, poviem vám tajomstvo: všetci neumrieme, ale všetci sa premeníme
Ef 4,22: zložte starého človeka podľa terajšieho života, rušiaceho sa v zlých, klamných žiadostiach, obnovte sa duchom svojej mysle a oblečte nového človeka, stvoreného podľa Boha v spravodlivosti a svätosti pravdy.
Peter
Radovať sa neustále_zamyslenie na dnes 160122
Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Filipským 4,4.
Snáď ani neexistuje známejší text, ktorý by sme tak často citovali a čítali, minimálne by sme ho začlenili do Top 10 textov Biblie, ale napriek tomu môžeme mať pri zamyslení sa pri ňom husiu kožu. Prečo? Lebo sme dosť často v situácii, kedy sa nám radostný nechce byť, či dokonca nám to až vyslovene vadí.
Jeden z prekladov tohto textu dokonca znie: ustavične sa radujte! A to nám príde už cez čiaru. Hm. Ustavične?
Tak čo s tým? Možno potrebujem prehodnotiť dve veci: zdroj radosti a spôsob akým sa radosť prejavuje.
A tu začína samotné tvoje zamyslenie…skús to, nebolí to a dokonca ti to prinesie úžitok.
Peter
Zamyslenie na nedeľu 09012022
Mať pred očami.
…ajhľa, veľký zástup zo všetkých národov, kmeňov, ľudí a jazykov, ktorých nikto nemohol spočítať; stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, s palmami v rukách, volali mohutným hlasom: Spasenie nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi! Zj 7,9-10.
Každý deň prináša nové výzvy, ale i starosti. Tie nás niekedy dokážu zastaviť alebo dokonca odkloniť od našej cesty napredovania. Stačí drobnosť a náš pokoj je preč. Mnohí to tak máme, väčšinou každý v inej oblasti.
Stratiť pozornosť nie je až také ťažké. Keď chodím do práce autom každý deň po rovnakej trase, stalo sa mi, že som sa s niekým zarozprával alebo nad niečím rozmýšľal a namiesto nového cieľa som akoby automaticky šiel po starej známej ceste. Staré chodníky sa neopúšťajú vždy ľahko. Ale ono to platí i naopak – ak sa naučím aj napriek prvotným problémom novej ceste s novým cieľom, stane sa mi to novým zvykom.
Stavať si cieľ pred oči je dôležité – možno i teraz – zamyslieť sa, aká je moja cesta a kam…
A všetci anjeli stáli okolo trónu, okolo starších a štyroch bytostí, padli na tvár pred trónom, klaňali sa Bohu a volali: Amen! Dobrorečenie a sláva a múdrosť a vďaka, a česť, a moc a sila nášmu Bohu na veky vekov. Amen. Zj 7, 11-12
Peter
Nedeľné zamyslenie 2.1.2022
Čo nás to teda čaká v novom roku?
Keď sa pozriem späť na časy, keď som vyrastal v dedine medzi horami a stával v piatok poobede v rade na čerstvý chlieb na víkend, obchod nemal taký bohatý sortiment ako dnes. Iste chlieb, mlieko, cukríky, horčica či klobása zostali, no pribudlo mnoho nového, od zdravej výživy cez nové typy práškov na pranie až po nepreberné množstvá nových nápojov, džúsov, sirupov a mnoho iného. A zvykli sme si na to, kupujeme to a už sa nám to stalo samozrejmým.
Časy sa menia a s nimi i veci okolo nás. Menia sa i ľudia? Niekto tvrdí, že áno, iný, že v podstate sme stále rovnakí. Sebeckí aj dobrosrdeční, pyšní aj pokorní.
Zmeny sú okolo nás stále, no nie každá do nás drgne a povie: Heej ty, používaj platobnú kartu, už ich pred pár rokmi zaviedli! Alebo: recept si môžeš aj „vygúgliť“, nie len listovať v starej kuchárskej knihe.
Hej, niektoré veci už berieme samozrejme, na niektoré si nevieme zvyknúť, no sú aj okolnosti, ktoré nás môžu zaskočiť, či zastaviť. Jedna taká sa mi stala na Štedrý večer. Dostal som nečakanú správu, že zomrel bývalý kolega, kamarát, ktorý mi bol blízky aj po odchode do dôchodku a písavali sme si, telefonovali, aj som ho navštívil a pravdupovediac dosť mi záležalo aj na jeho spáse.
Neviem aký bude tento rok pre mňa, či pre teba, no prajem ti aj si, aby na jeho konci som mohol povedať: Vďaka za to, čo som mohol prežiť s Bohom v tento čas, lebo nezáleží, čo všetko sa stalo, ale či som dobrý boj bojoval a vieru zachoval.
Peter
Vidíš cieľ?_191221
A je tu cieľ.
Nie však pretekov, ale príprav. Čas sa napĺňa a nastáva čas naplnenia. Jednoducho čas, kedy sa veci, ktoré sme očakávali a na ktoré sme sa pripravovali stanú skutočnosťou. Už nie je kam doliať vodu, ktorú sme liali do nádoby, je plná. Prilievaním vody už nádobu nenaplníme viac. Tak je to i s časom príprav.
Urobme si malú rekapituláciu: Prvou sviečkou sme sa zamerali na prípravu na Vianočný, prvý príchod Pána Ježiša; druhou na to, keď príde druhý krát v sláve a moci; a treťou na Jeho príchod do môjho/tvojho života v každom čase očakávania, keď Jeho dávame na prvé miesto namiesto nás v našich zápasoch, aby On viedol naše boje (Žalm 27,14: Očakávaj na Hospodina! Buď silný! Nech je pevné tvoje srdce. Očakávaj Hospodina!).
Ostáva čas na radostný okamih, kedy začujeme klopanie na dvere a uvidíme Slávu, ktorá prichádza. (tú slávu potrebujeme vidieť vždy, či v osobných zápasoch, či v očakávaní na druhý Príchod, či v príprave na Vianoce) Kedy to presne bude? Mnohí by to radi vedeli, no Božia rýchlosť je nepredstaviteľná, občas zrýchli (u Boha je tisíc rokov ako jeden deň) a občas vyzerá, že mešká (no nemešká, ale je zhovievavý, lebo nechce, aby niekto zahynul…).
No povedz, je to podstatné vedieť kedy presne, pre toho, čo s radosťou očakáva Svojho Priateľa?
Ale keď prišla plnosť času, poslal Boh Syna svojho, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo sú pod zákonom, aby sme prijali synovstvo. Gal 4,4-5.
Peter
Advent pokračuje…ano, aj Mikulas pride_051221
Pokračujeme. S prípravami.
Nie, nemyslel som s pečením koláčov😊 Aj keď i to je príležitosť pre dobrú rodinnú pohodu. Ja som však myslel na Advent a to na jeho druhú časť, ktorá začína dnes, druhou adventnou nedeľou. O prvej som písal minule – príprava na Vianoce – príprava na plnosť Lásky, na jej prijatie.
A tento druhý Advent, ten je o Čase, ktorý čaká na svoje naplnenie – a to je druhý príchod Pána Ježiša Krista. V plnosti a sláve.
Rozmýšľal som, ako na Neho čakám: S úsmevom na tvári? Strachom z toho, že ešte nie som úplne pripravený? Alebo hľadám cez rôzne biblické vyučovania znaky, či sa už neblíži? Tak či tak, Jeho príchod je blízko. Možno aj tento covidovo – adventný čas vypovedá veľa o tom, že sa proroctvá napĺňajú.
Jemu ide o mňa a znova o Jeho lásku k nám, nejde Mu o to aby nám nahnal strach, či zmietol nás z povrchu zeme pre naše prestúpenia. Iste, Jeho spravodlivosť a náš hriech sa neznesú, no čo iné by som mal urobiť ak nie prijímať a túžiť po Láske, ktorá sama sebu nemôže odsúdiť a tak veľmi túži po tom, aby nikto nezahynul?
Peter
PS: To jedno nech vám je však zjavné, milovaní, že jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň. Pán nemešká so zasľúbením, ako sa niektorí nazdávajú, že mešká, ale vám zhovieva, lebo nechce, aby niekto zahynul, ale aby sa všetci dali na pokánie. 2Pt 3,8-9.
Dnes to začína! / Zamyslenie na nedeľu_281121
Už je to tu! Advent začína.
Pár faktov na úvod: Dnes je prvá adventná nedeľa. Advent (ako aj samotné slovo) znamená „príchod Ježiša Krista“; je to obdobie očakávania na Vianoce, kedy si pripomíname príchod Božieho Syna na tento svet a zároveň je to očakávanie a príprava na Jeho druhý príchod, tak ako to zasľúbil.
Nie, nie je to nejaký biblicky kresťanský sviatok, ktorý by sa slávil v Starom, či Novom zákone. Je to zaužívaná tradícia, ktorá ako to už na Slovensku býva, máva/la aj svoje mysticko – okultné prejavy vo veštení či „obyčajoch“.
Ale! Prečo nevyužiť ponúknutú príležitosť a naozaj „Advent“ zažiť v tom, že sa nad príchodom Ježiša Krista zamyslíme (a možno to s nami niečo urobí). Poďme na to! Na dnes ponúkam krátke zastavenie nad tým PREČO Ježiš Kristus prišiel.
Pre mňa je odpoveď jednoznačná: LÁSKA. A to nie hocijaká. Ale v plnosti, dokonalosti. Taká, ktorú nič iné nemôže nahradiť. Žiadna náhražka. Láska, ktorá viedla až na obeť. Áno, začalo to Vianocami, aby si ju i ty mal, plne, obklopený Ňou, nasýtený, radostný. Čo tak za ňu poďakovať? Teraz…
Peter
PS: Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal na svet svojho jednorodeného Syna, aby sme skrze neho mali život. 1J 4,9
PS2: o ďakovaní sme sa zamýšľali minulú nedeľu
Zamyslenie na nedeľu_211121
Skvelý liek pre obdobie Covidu.
Á, už to vidím, niekto si pomyslel, že čo to za ďalší liek, či vitamín idem propagovať. Nieee. 😊 Občas len treba siahnuť do Božej lekárne a keď som sa tam teraz načiahol, v ruke sa mi ocitla ampulka s názvom: ďakovanie!
Aké to prekvapenie. Staré veci do novej situácie nemusia byť na zahodenie.
Táto doba, ako sa zdá, nie je len plná článkov o Covide, ale ajakoby sme vstúpili aj do doby rozdelenia. A to ide naprieč spoločnosťou, ale i cirkvou a nezriedka i rodinami. Netreba zabúdať komu to najviac zo všetkých vyhovuje. Nie sú to ani ľudia ani korporátne liekové spoločnosti, či cudzie mocnosti. Najviac to vyhovuje tomu Zlému! Rozvrátenie je jeho cieľ. Myslí, ľudí i spoločnosti.
Naproti tomu Božie kráľovstvo hovorí o jednote, pokore, milosti i spravodlivosti… a v tom chceme ísť a žiť. Najprv tu na zemi ale i po skončení nášho zemského putovania v Božom kráľovstve. A tu prichádza na scénu Ďakovanie – práve vtedy, keď sa zlý snaží rozvrátiť našu myseľ a chce ju zaplaviť pochybnosťami a negatívnym pohľadom na ľudí, či i na Boha, potrebujem dobrú čerstvú dávku doma pripraveného Ďakovania. Moja myseľ bude za túto dávku veľmi vďačná a srdce zaplesá😊.
V Žalme 136,1 máme napísané: Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. Táto veta je tam napísaná v spojitosti so spomínaním si na Božiu priazeň viackrát. Zastavme sa teraz, zalovme vo svojich spomienkach na Božie dobré a mocné konanie v našich životoch, pripomeňme si, čo pre nás urobil a to, že sa nezmenil. On je stále ten istý, včera, dnes i naveky a stále je i bude hodný Ďakovania.
Takže na dnes: jedna dávka a zajtra ? odporúčam zopakovať.Účinok? Istý.
Nežiadúce účinky: radosť nadovšetko (pozor, nie každý vo vašom okolí tomu musí porozumieť, prečo si tak pokojný/á)😉
Peter
Zamyslenie na nedeľu_spravodlivý súd_171021
„Ja nemôžem robiť nič sám od seba. Jako čujem, tak súdim, a môj súd je spravedlivý, lebo nehľadám svojej vlastnej vôle, ale vôľu toho, ktorý ma poslal, Otcovu“, hovorí Ježiš v 5 kapitole 30 verši Jánovho evanjelia.
Rozmýšľam nad tým ako rýchlo vynášam súdy ja. Ako rýchlo som hotová s posudzovaním iných, či to, čo urobili alebo povedali bolo správne alebo nie. A aj samotný Ježiš potreboval počuť, čo si o tom myslí Jeho otec.
Čím som staršia a spoznávam Boha aký je, tým si viac uvedomujem, že moje oči vidia ináč ako tie Božie. Veľakrát sa mi ale stalo, že som si vedomá týchto slov, zastala pred Bohom a pýtala sa ako tú situáciu v ktorej som bola vidí On. A stalo sa mi to, že som nepočula nič. Bola som sklamaná a hovorila som Bohu : “ Veď robím to, čo odo mňa chceš. Nechcem súdiť situáciu podľa seba, ale hľadám tvoj pohľad, tak prečo nič nevidím ? „
Odpoveď neprišla hneď, ale po čase môjho hľadania a modlitieb som uvidela jednu vec. Boh mi nedal múdrosť ako Šalamúnovi, ale dovolil mi, aby som ho poznávala cez Jeho slovo, v každodennom rozjímaní nad Jeho slovom, cez vlastnú bolesť nad mojim hriechom a následnú Božiu milosť. Proste Boh buduje duchovnú múdrosť u mňa pomaly, zo dňa na deň.
Uvedomila som si, že základ nášho učenia je pokora. Vedieť, že neviem a potrebujem Boha, aby som videla.
Viem, že v tomto zamyslení chýba príbeh. Je to len môj myšlienkový pochod o tom, ako Boh buduje náš duchovný pohľad. Nie je to instant, nie je to ani vtedy keď to potrebujeme, ale je to životom s Ním.
Modlím sa za seba a aj za Vás: aby nám to bolo vzácne – vidieť situáciu, ľudí Božím pohľadom.
Janka
Zamyslenie 091021
Naši svedkovia.
…keďže toľký oblak svedkov máme okolo seba…Žid 12,1
Ak sa spýtate niekoho na to, kde môžete natrafiť na svedkov, tak vám asi odpovie, že ak mal svadbu tak dvoch na svadbe a ak mal súd, tak mohli byť aj tam a niekto by ešte mohol spomenúť nemenovanú náboženskú skupinu. Ja som mal svedka i pri dopravnej nehode. Jednoducho mi podal vizitku do okienka so slovami: ak by ste potrebovali svedectvo…
Svedkovia nám majú v konečnom dôsledku byť pomocou, aj pri tej svadbe aj na súde a konieckoncov je to tak i v tomto texte (viď Žid 11 kap.) – svedkovia viery nám majú byť príkladom, aby sme neochabovali vo viere, bez ohľadu na to, či zažijem alebo nezažijem naplnenia zasľúbenia, ktoré mi Boh dáva.
Je ešte jeden typ svedkov, či skôr neviditeľných sprievodcov, na ktorých by sme nemali zabúdať: Anjel Hospodinov táborí vôkol tých, čo sa Ho boja, a zachraňuje ich. (Ž 34,8). Títo síce nie sú dávaní ako príklad viery ale je možné, že niektoré boje by sme nevybojovali, ak by neboli nablízku. A možno je toto vedomie i dobré na to, aby som si nenamýšľal, že ako som tento boj ja sám dobre zvládol…buďme vytrvalí v zápase, ktorý máme pred sebou (pokrač. Žid 12,1).
Apropo: máme svedkov…a čo tak byť dobrým svedkom pre iných.
Peter
Zamyslenie 031021
Židom 12,2,: Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery…Kol. 3,2 Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!
Celá Biblia vo svojom posolstve upriamuje náš pohľad Hore a na to, čo je v konečnom dôsledku pre nás ako ľudí to najlepšie. Radi sa necháme uniesť pohľadom na veci, ktoré sa nám mihajú priamo pred očami v každodennom virvare správ a udalostí. Nie nezriedka však tento telesný pohľad v nás spôsobuje neistotu.Sústredenie sa na Ježiša nám pomáha rozlišovať medzi tým, čo je pre nás dobré a čo nie. Mať a dodržiavať zaužívané tradície stíšenia, čítania Biblie, rozmýšľania nad Boží Slovom nám pomáhajú tento pohľad a ním získanú stabilitu života udržiavať.
Upri zrak Hore a zaskvie sa ti Kristus! Nie je to až také ťažké, nie?:)
Peter
zamyslenie na dnešnú nedeľu – vďačnosť za úrodu 260921
Ďakujte Hospodinovi…za úrodu zeme.
Žalmy sú vyjadrením pravdy ale i pocitov vnútra. Ak žalmista píše: Ďakujte Hospodinovi, lebo je dobrý, lebo Jeho milosrdenstvo trvá naveky (Žalm 118,1), nabáda k rozhodnutiu byť vďačný a zároveň ukazuje dôvod našej vďaky: Božie milosrdenstvo voči mne, jednoducho Božie obdarovanie nás, konieckoncov aj vo forme nezaslúženej úrody zeme. (Iste, zaslúžená je práca na poliach, ale kto dáva vzrast?)
Na tomto svete vidíme veľa zlých ale i dobrých vecí – všímaj si to, čo je dobré, drž to, ďakuj za to a tvoj život bude radostnejší. Pretože ďakovanie mení srdce, i uzdravuje, dáva silu do ďalšej cesty, dáva nádej. Vďačnosť je nutná pre zdravý život ako taký ale v neposlednom rade tiež otvára dvere sŕdc, keď s vďakou pristupujeme k iným ľuďom.
Nastúpiť na cestu vďačnosti nie je ťažké: napríklad začni ďakovaním za to, čo sa tohto roku urodilo. 🙂
Prvý krok_zamyslenie pre teba / 190921
Prvý krok
Vo filme Indiana Jones a posledná krížová výprava musí archeológ Jones prejsť ponad priepasť, ktorej obrysy sa strácajú v tme podzemia, v ktorom sa scéna odohráva. Pod sebou vidí len temnotu, ale je nabádaný aby vykročil vierou. Celé to príde ako bláznivý nápad s tragickým koncom. Keď ale urobí prvý krok a tým nadíde nad priepasť, uvidí, že pod nohami má trám, po ktorom sa dá prejsť na druhú stranu. Ten trám sa skrýval v tieni ale prvým krokom v inom uhle svetla sa stal viditeľným.
Príde mi, že toto je častý obraz nášho života. V diaľke vidíme niečo dobré, zasľúbené, to na čo sa tešíme, či po čom túžime. Ale dostať to, znamená nastúpiť na nie vždy príjemnú časť cesty, ktorá niekedy skrýva aj riadne riskantné kroky alebo nechuť až odpor urobiť ten prvý. Niekedy je to situácia kedy si potrebujem dať do poriadku vzťah a mal by som sa s daným človekom porozprávať, inokedy je to stále odkladaná žiadosť o zvýšenie platu alebo mnohokrát zvažované rozhodnutie o redukčnej diéte.
Rozhodnutie a urobenie prvého kroku sa zdá veľakrát nad naše sily. No ak ho neurobíme, nebudeme vedieť, či sa nám pod nohami neobjaví trám po ktorom tú cestu prejdeme.
Apropo: na tejto ceste nemusíš ísť sám a aj rozhodnutia, ktoré robíš s Ním, môžu byť ľahšie, ak Mu ich vydáš do Jeho rúk.
Na všetkých svojich cestách ho poznávaj a on sám ti urovná chodníky. Prísl. 3,6
Peter
zamyslenie / 120921
Ale Duch výslovne hovorí…
…že v posledných časoch niektorí odpadnú od viery a budú sa pridŕžať bludných duchov a učenia
démonických, pokryteckých…. 1 Tim 4,1
Z milosti Božej sme zachránení, ty i ja. Žijeme však zároveň vo svete, v ktorom prebieha zápas o dušu
človeka. Máme istotu spasenia, no zároveň bežíme beh, v ktorom je potrebné preťať cieľovú pásku.
Asi nikdy predtým sme tak očividne nevideli zápas o naše myslenie, postoje a názory tak intenzívny
ako v tejto dobe. Niekedy je to nebadané, možno cez priateľský mail, ktorý spochybňuje istú pravdu,
inokedy je to frontálny útok cez udalosti ako pandémia. V tomto všetkom potrebujeme porozumieť,
čo je Božia vôľa, či je to dobré, milé a dokonalé ako píše Pavel do Ríma.
A tu si dosť zreteľne uvedomujem, čo to znamená byť v spoločenstve s druhými veriacimi v Ježiša
Krista. Že to znamená aj zdieľať sa s tým, čomu práve verím, čo je vo mne , čo ma napĺňa. Ale ako
a kde, aby to zároveň boli nielen moje myšlienky ale aj miesto, kde môžem prijať korekciu a
„neuletieť“ v postojoch a názoroch?
Myslím, že skupinka, spoločné štúdium Božieho slova, môže byť tým miestom, kde má kresťanské
spoločenstvo skutočne možnosť byť spoločenstvom v tom pravom zmysle slova. Miestom, kde
môžem slobodne vyjadriť svoj názor a zároveň prípadne prijať alebo dať korekciu na názor iného
alebo prijať ju na ten svoj.
Apropo: úprimne ti žehnám, ak nemáš svoju „skupinku“, urob dnes prvý krok , aby si ju mal a ak ju
máš, buď za ňu vďačný a buď na nej s otvoreným a pokorným postojom.
Peter
Nedeľné zamyslenie o šťastnom / 050921
Šťastný človek.
…aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré. 2 Tim 3,17
Kto by nechcel byť šťastný? Veď si to prajeme v prianiach k narodeninách, v kútiku či v celom srdci po tom túžime i keď máme možno rôzne predstavy čo práve pre nás predstavuje to „byť šťastným“. Biblický text síce nepoužíva priamo slovo „šťastný“, ale používa „dokonalý“ a to sa nám často dáva dohromady.
Byť dokonalý a byť pripravený na všetko dobré. To je pekná predstava. A predsa je to možné. Je možné pretože to hovorí Božie slovo. Možno to zmení našu predstavu o tom, čo si myslím ja čo si myslí Boh o dokonalosti- to asi áno. Ale nezabudnime, On nás vidí dokonalých /šťastných – vo svojom pláne aj skrze očistenie, keď a ak sme uverili v Ježiša Krista , jednorodeného syna Božieho. Lebo nás od našich hriechov obmyla vyliata krv nevinného. Ale to, že nás Boh vidí takto, neznamená, že my sami nemáme pracovať na svojom spasení/záchrane. Sme k tomu vyzývaní aj v tomto texte, keď Božie slovo (verš pred hore citovaným) hovorí: Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti 2 Tim 3,16.
Apropo: už si dnes raňajkoval? (Božie slovo), Ak nie, aspoň sa naobeduj, aby si do večera vydržal. 🙂
Peter
Zamyslenia a informácie aj na www.sko-ba.sk, resp: sko-ba – Hľadajte najskôr kráľovstvo Božie a Jeho spravodlivosť a všetko ostatné bude vám pridané. (Mt 6,33)
Zamyslenie na nedeľu 110721_Aj cez pieskové duny
Aj cez pieskové duny.
Vydali sme sa na cestu. Tour de Záhorie. Na bicykloch cez niekoľko dediniek, krížom cez polia a les. Po ceste sa išlo ľahko, dokonca i poľné cesty boli ešte v poriadku ale les na Záhorí, to musíte zažiť.
Záhorie, to sú totiž aj piesky a skúsili ste už niekedy bicyklovať sa po piesku? Je to príšerné! Kolesá sa vám zabárajú a ak spomalíte príliš, možno sa už nepohnete. A práve toto sme zažili.
Miestny informátor pri kostole nás informoval o niekoľkokilometrovej skratke, ktorá síce skratkou bola ale časovou a na vynaloženú námahu až tak veľmi nie😊.
A to ma vedie k zamysleniu.
Najprv k vytrvalosti. Človek by to už aj vzdal, keď sa zabárate v piesku, ale cieľ, vám pripomína, že treba vydržať.
A to druhé? Skratka nie je vždy skrátka skratka. Ani v tom mojom duchovnom živote.
Prajem ti vytrvalosť a múdrosť na tvojich cestách, dnes aj v budúce dni.
Peter
Zamyslenie na nedeľu 040721
Spomienka.
Bolo to už pred 17 rokmi, čo Csaba (Tolnai) prišiel s prvým hosťom do nášho Klubu Dobrej správy v Lamači a doviedol prvého hosťa. Tých hostí potom doviedol za dva roky neúrekom. Čudoval som sa odkiaľ pozná toľko známych ľudí a ako vie k nim získať vzťah. Mal v tom dar. A mal otvorené a úprimné srdce.
Sledoval som ako neskôr viedol Kontakt Cafe v Leviciach – mládežnícke centrum, ako sa venoval zbieraniu pohľadníc a histórii Levíc a vydal niekoľko kníh k tejto téme. Neskôr, možno i preto, lebo sa stal v Leviciach čoraz viac známym a Levice mu ležali na srdci a chcel pre ne urobiť viac, sa vydal na dráhu komunálneho politika – stal sa mestským poslancom a zástupcom primátora, tiež poslancom za nitriansky samosprávny kraj, bol spoluzakladateľ a prvý predseda Levického okrášľovacieho spolku a člen dozornej rady levickej televízie. Ale predovšetkým to bol Boží muž a Božie dieťa, ktorý, keď som mu v apríli po autonehode písal sms, mi odpísal: Dôverujem (Bohu) a objímam.
Odišiel k Pánovi 2.7.2021 po krátkej a ťažkej chorobe.
Peter
Palica osvedčenia_Zamyslenie na pondelok (mimoriadne) 210621
Od malička mám rád palice, ktoré využívam hlavne na túre. Také jednoduché, urobené z liesky. Niekedy ich potom používam na hriadkach, na hrach alebo uhorky.
Túto palicu (viď obrázok nižšie) som si nevyrobil z lieskového kmeňa, ani nijakého iného, Táto palica, ktorá pripomína Gandalfovu alebo niekomu možno Mojžišovu palicu, priniesol prúd rieky Belá niekde z Tatranského svahu až k mostu nad Pribylinou. Víchor ju odlomil, studená prudká voda ju priniesla, kamene ju v prúde obrúsili od výhonkov aj kôry a zostala ako takáR nahá, vystavená svetu na brehu kam ju rieka vyplavila.
Toto je už overená palica, má už svoju minulosť a teraz je pripravená aby slúžila nanovo v svojom novom poslaní.
A čo je tu na zamyslenie? No možno práve to osvedčenie sa, ktoré potrebuješ, aby si mohol byť použitý pre svoju novú úlohu. Možno niekoho podopierať ako tá palica. Si pripravený byť použitý? Možno budeš najprv obmytý horskou riavou a očistený kameňmi očistenia.
Pamätaj na palicu.
Peter
PS: Usiluj sa postaviť pred Boha ako osvedčený, ako pracovník, ktorý sa nepotrebuje hanbiť a správne podáva slovo pravdy. 2Tim 2,15
nedeľné zamyslenie 130621
Neraduj sa nado mnou, nepriateľka moja! Ak som padol, povstanem, ak sedím v tme, Hospodin mi je svetlom. Mich. 7,8.
Tento úryvok z Micheášovho proroctva je nádherný vo svojej realite života s Bohom. Hovorí o tom, že ak idem s Bohom, môžem aj padnúť, a dokonca môžem aj sedieť v tme (nie, že sa mi na chvíľočku zastrie svetlo). Hovorí o tvrdej, nie vždy „hurá charizmatickej“ skutočnosti života. Hovorí o tom, že aj tebe, kresťanovi, sa môžu, ba že pravdepodobne ako to aj z iných textov Biblie vyplýva, budú diať tieto na prvý pohľad nemilé skutočnosti, teda, že padneš alebo/aj budeš sedieť v tme.
ALE!… je tam aj druhá stránka, a to, že ak som padol- povstanem a ak som v tme – Hospodin mi je svetlom!
A to je nádej, ktorá nezahanbuje. Nestojí to za vyznanie, ktoré môžeš, ak si kresťan, urobiť aj v tejto chvíli?
Peter
PS: Mich. 7,7: Ja však chcem hľadieť na Hospodina, čakať budem na Boha svojej spásy. Môj Boh ma vyslyší.
Zamyslenie na nedeľu 300521
Dva pohľady.
Stalo sa vám to už? Vy máte na vec jeden názor a niekto iný na tú istú vec úplne iný názor. Je to medzi nami pomerne bežné. Veľakrát si to ani neuvedomíme, lebo je to niečo, čo sa nás nedotýka, ale niekedy, keď je to osobné, to môže aj zabolieť.
Že vidím ako muž niečo oranžové a žena to vidí ružové, je pomerne bežné. Alebo naopak. Tiež asi nič neurobíme s tým, keď sa niekomu páči daná kázeň a inému to nič nepovedalo. Osobnejšie to ale už asi bude, keď vás obžalujú, vy pôjdete sedieť a až po 20 rokoch sa zistí, že neprávom. Takéto zistenie sa stalo v poslednom čase viackrát. A opäť to bol „len“ iný pohľad na tú istú vec.
A tak rozmýšľam, čo s tým a ako sa zachovať, keď mám iný názor. Jedno si myslím určite: pokorné srdce miluje Boh. S postojom, či pohľadom pevným ale pokorným viem veľa získať. Pokora nepresadzuje násilím. Určite by sa o tom dalo napísať veľa, ale to nie je účel môjho zámeru.
Otázka znie: Čo to znamená pre teba, pre tvoje vnútro, tvoje srdce, keď má niekto iný názor?
Peter
Zamyslenie na nedeľu 230521
Život s cieľom.
Náš život je niekedy ako kľukatá cesta, vlní sa údoliami smútku aby vzápätí vystúpala na kopce radosti a nadšenia. Možno by sme chceli aby bola rovná, priamočiara bez prekážok a zármutku. No nie je to tak. Asi je to tak dobre.
Včera som absolvoval trasu v odvodňovacej banskej štôlni. Bola dlhá, úzka a zaujímavá pre svoju históriu. Niekoľko sto metrov stavali tri storočia. Áno, dobre čítaš. Tri storočia života niektorých ľudí pre niekoľko sto metrov chodby v tvrdej skale. Bolo to preto tak dlho, lebo rok trvalo, než sa prekopalo ručne 20 metrov. Až keď prišiel dynamit, zvýšilo sa tempo výkopu na nejakých 220 metrov za rok.
To čo ma na tom fascinuje nie je samotná chodba, ale ľudia, ktorí kopali túto a podobné štôlne s vedomím, že nie oni a možno ani ich deti ale až ďalšie pokolenia dôjdu k cieľu, ktorý mali. Možno nie náhodou sa tieto štôlne volali aj dedičné, lebo ich kopanie prechádzalo z generácie na generáciu.
Toto ma pokoruje. Ich vydanosť cieľu.
Pripomína mi to text Biblie zo Židom 10, 13: Títo všetci umierali vo viere, aj keď nedosiahli to, čo bolo prisľúbené, ale iba z diaľky to videli a pozdravovali. Vyznávali, že sú na zemi cudzincami a pútnikmi…
Celé ma to vedie k záveru, že ak cieľ je dôležitý, tak ešte viac viera samotná…
Žehnám ti milý čitateľ vieru, ktorá je trpezlivá a vytrvalá, lebo viera práve taká je.
Peter
Zamyslenie na nedeľu 160521
Vyváženosť
asi mi dáte za pravdu, keď poviem (napíšem), že vyvážený stav je v mnohých oblastiach dôležitý. Minimálne v praktických. Skúste niečo viesť na fúriku, keď je to zároveň ťažké a len na jednej strane fúrika… no jasne, dnes už málokto fúrik tlačí.
Ale poďme k reálnemu životu:
Veľakrát citovaný text z Joela 2,28: Potom vylejem svojho ducha na každé telo a budú prorokovať vaši synovia i vaše dcéry; vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia je prísľubom nových dobrých časov, ktoré veríme, že sa plnia a keď k tomu, pridáme aj 30 verš:
„vidieť zázraky na nebi a na zemi“ tak kto by nechcel…Má to len jeden háčik, resp. podmienku: a tou sú predchádzajúce veci/verše ako napríklad: 2,12 Obráťte sa ku mne celým svojím srdcom, a to v pôste, plači a v náreku. 13 A roztrhnite svoje srdce a nie svoje rúcha a navráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milosrdný a ľútostivý, zhovievajúci a veľký čo do milosti a ľutuje zlé.
A v tom je tá vyváženosť. V duchovnom a teda i reálnom svete. Na jednej strane ak máš niečo zaplniť, potrebuješ daný priestor vyprázdniť, teda aj keď má na nejaké miesto prísť požehnanie, potrebuješ to miesto vyčistiť, upratať, dať ho do náležitého stavu. Urobiť pokánie. A to už až také populárne nebýva. Ale stojí to za to. Tá zmena je potom naozaj zmenou po ktorej som túžil.
Toto stojí za zamyslenie.
Peter
PS: mnohé zmeny v mojom okolí začínajú pri jednej osobe, a tou som ja.
Zamyslenie a požehnanie na dnešnú nedeľu 090521
Trávnik na našom dvore rozkvitol. Sú tam sedmokrásky, púpavy a nejaké modrasté kvietky.
Peťo sa o náš trávnik stará. Kosí, odstraňuje burinu. Kosí aj susedkinu časť, aby sme mali dvor príjemný na pohľad a aj na chodenie na boso.
Naša susedka miluje kvety. Každý kvietok je pre ňu krásny. Včera ma zastavila a ukázala na veľký trs sedmikrások. A hneď začala Peťa chváliť, že tie kvietky krásne rozsial . Nechcela veriť, že on len kosí a kvietky v trávniku nerosieva on.
Pripomenulo mi to verš z Hozeáša :
12 Sejte si na spravedlivosť, žnite podľa milosti, zorte si úhor! Ale je čas hľadať Hospodina, dokiaľ neprijde, a dá, aby vám pršala spravedlivosť.
Peťo pracoval na trávniku v usilovnosti, trpezlivosti a s láskou. Robil všetko tak ako považoval za správne a spravodlivé. Ale Boh to odmenil viac. Rozsieval kvietky plnou priehršťou.
To je to, čo Vám chcem požehnať. Rozsievajte podľa svojho svedomia to najlepšie, čoho ste schopní. Ale túžme žať podľa milosti, nie podľa zásluh.
Janka
Zamyslenie na nedelu 020501
Pozrite na to!
A o odev prečože sa staráte? Povážte poľné ľalie, ako rastú: nepracujú ani nepradú; a hovorím vám, že ani Šalamún v celej svojej sláve nebol tak odiaty jako jedna z nich. Ak tedy poľnú trávu, ktorá je dnes a zajtra môže byť hodená do pece, Bôh tak odieva, či azda vás nie o veľa viacej? Ľudia malej viery! Mt 6,28-30
V niektorých prekladoch je slovo: pozorujte; to znamená, že sme vyzvaní pozerať a sledovať to (poľné ľalie, či všeobecne rastliny, kvety) nejakú dobu. (Nie nepodobné je to so sledovaním života mravcov a brania si príkladu z ich usilovnosti.)
Toto by som dal rád ako výzvu zvlášť mužom, pretože je niekedy predstava, že muži pozorovanie krásy akosi nemusia (skutočne?).
Boh stvoril mnohé úžasné veci a zaodel ich krásou a zároveň nám dal aby sme tú krásu vedeli vnímať a oceniť. A tiež nám dal rozum, aby sme si vedeli spojiť túto vnímanú skutočnosť krásy s tým, že ak sa Boh postaral o rastliny o čo viac sa Boh stará o nás! Tak toto teda stojí za zamyslenie ako je to s Božou starostlivosťou o mňa… a aj vďaku:)
Peter (foto z nášho dvora)
Zamyslenie na nedelu 250401
Klepnúť klinec po hlavičke.
Keď bol náš syn Dandy malý, v období, keď sa ešte len naučil chodiť a my sme renovovali dom, vzal si kladivko a do jednej dierky postupne zatĺkal klince jeden ku druhému. Bol to roztomilý obraz malého chlapca, ktorého to baví a ktorému sa darí v jeho diele😊.
Aj ty, ja, máme radosť keď sa naša práca, náš život darí. Keď vidíme, že to má zmysel. Keď nám radosť prinášajú veci aj ľudia.
Robiť niečo zmysluplné a vedieť, že to význam má, patrí k najväčším výsadám tohto života. Máme to zakódované v podvedomí od stvorenia človeka, lebo od počiatku s tým náš Boh a Tvorca počítal a do nás to vložil.
Dnes neprinášam podnet na otázku, či zamyslenie, dnes chcem žehnať. Žehnať, aby sme v našom živote robili veci, ktoré majú zmysel a ktoré prinášajú radosť mne a hlavne Bohu, lebo potom ju mám i ja. Žehnám nám aby sme sa strafili v tom, že naše slová a naše skutky budú trefné a naše srdce aby malo smer, jasný a vytrvale sme k nemu išli. Žehnám nám pokoj, ktorý prevyšuje každú ľudskú múdrosť, aby tá cesta s jasným cieľom bola v Božom riadení a Jeho ochrane.
Peter
Zamyslenie na nedeľu 180421
Dnes v noci sa mi sníval sen: Presťahovali sme sa do nového bytu (neviem prečo a nie je to dôležité) V tom byte bola veľká, nádherná kúpeľňa a okrem práčky tam bol ešte nejaký spotrebič, do ktorého sa mohla vložiť jedna vec, ktorá za pol hodinu vyšla opratá a suchá .
Vložila som tam deku. Asi po hodine som si na to spomenula a keď som vošla do kúpeľne, tak som stála vo vode. Rýchlo som to šla utierať, lebo veď bývame v byte a mohli by sme vytopiť susedov. Ešte teraz si pamätám na ten stres v srdci. Rýchlo som handrou zbierala vodu.
Nato sa ozval plač a Míšelka asi 2,5 ročná plakala a kričala : „Maminka, potrebujem objať ! “ Nechala som zaliatu kúpeľňu a utekala k nej. Zobrala som ju na ruky a ona si položila hlavičku na moje plece. Jej plač utíchol a úplne sa upokojila. Ja som si v tom sne uvedomila, že táto chvíľa je najkrajšia chvíľa dňa a som rada , že ani zatopená kúpeľňa ma o ňu neobrala.
Nato som sa zobudila. Určite to poznáte, keď vo vás po prebudení živý sen ešte žije.
Zrazu som si uvedomila, čo mi Boh chce povedať:
-že pre Neho je dôležité, keď za Ním prídeme a necháme sa utešiť
-že má rád tieto chvíle keď si pred Ním vylejeme svoje trápenie a bolesť
-že On sám je tým obohatený a potešený
A tak nám všetkým žehnám, aby sme si pred Bohom vylievali svoje srdce a dovolili mu, aby nás utešil. Možno nám ukáže hriech, v ktorom sme, alebo nás povzbudí vo viere a pomôže upriamiť náš pohľad na Neho.
Janka
Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery, ktorý napriek radosti, čo Ho čakala, pretrpel kríž; pohrdol potupou a posadil sa na pravici Božieho trónu. Žid 12,2.
Zamyslenie pre dnešné nedeľné poobedie 110421
Vitráž.
V posledných rokoch, keď sme zavítali pri našich rodinných cestovateľských potulkách do niektorého chrámu, boli práve okná, resp. vitráže tým, čo som si najviac všimol. Možno i preto, lebo do pomerne tmavých chrámov prenikalo svetlo cez tieto často veľmi nápadné, farebné a jasné veľké plochy. Dávali tomu tmavému miesto jasnú pečať nádeje a takpovediac aj radosti.
Vitráž (z fr. vitrail [vitraj]) je sklenená plocha zložená z rôznofarebných, výtvarne koncipovaných skiel spájaných pomocou olovených páskov a slúžiaca na zasklenie okien.
Vitráže sa začali objavovať pri stavbách stredovekých katedrál. Katedrály mali okná tak veľké, že ich nebolo možné zaskliť jedným kusom skla, preto sa používali spojené sklá.(Wiki)
Zaujalo ma práve to, že kedysi neboli tak veľké sklá, aby sa dali prekryť tak veľké katedrálové či kostolné okná. Akoby sa muselo použiť náhradné riešenie. Postupom času sa z núdze stala cnosť. Dnes je to vychytávka, či módny doplnok, ktorý sa už objavuje aj na domoch.
Tak ma napadlo, že keď už sa tak niekedy zamýšľame (čo je pre rozvoj mozgu viac ako vhodné), ako to je s tým, že mne samému nie vždy príde úspech z prvého pokusu, čo tak urobiť druhý, alebo to vyskúšať ináč… a možno sa z vitráže stane úspešný podnik môjho života😊.
PS: Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, vytneš ho Lk13,9.
dnešné nedeľné zamyslenie od Janky
Jedno ráno som vnímala akoby mi Boh povedal : “ Predstav si strom !“, a ja som si v mysli predstavila dub, mohutný, košatý , zelený. Taký pevný, zasadený pri vodách.
“ A teraz si predstav kvet! “ A mne sa vynorila snežienka. Malý, síce nepatrný kvietok, ale pre mňa hrdinka, ktorá nám ukazuje krásu prichádzajúcej jari a zároveň ani možný sneh a mráz ju nezastrašia.
“ Ktorý z nich je vzácnejší ? „, znela otázka v mojom srdci.
“ Na to neviem odpovedať, Pane. Obe sú stvorené s iným plánom. Aj keď z dubu je väčší úžitok, tieň, kyslík, žalude, neskôr vzácne drevo, predsa len snežienka smelo a až hrdinsky plní svoje poslanie. „
A vtedy som si uvedomila, čo mi tým Boh chce povedať. Každý jeden z nás je stvorený s iným poslaním. Je naozaj hlúpe porovnávať snežienku s dubom, ale rovnako snežienku a krókus, tulipán, či hyacint.
Ja mám svoje poslanie a možno sa mi zdá nepatrné a preto ani neviem, že je to poslanie od Boha. Možno často sa porovnávame s niekým iným.
Možno sme snežienkami a oproti dubu si pripadáme takí nepatrní až zbytoční. Ale Božiemu srdcu sme milí, lebo On sám to do nás vložil.
Aký rozmanitý je svet, aké rozmanité sú Jeho diela a práve preto je svet tak krásny. Aj Božiu nevestu tvorí rozmanité telo a práve preto si nás vyvolil a plánuje s nami svadbu.
Je zlé myslieť si sebe menej a aj viac. 🙂
Sme vzácni takí akí sme, ale dovoľme Bohu, aby cez nás konal svoju prácu.
Na záver vám požehnám slovom, ktoré prikázal Pavel Títovi:
Upomínaj ich, aby sa podriaďovali kniežatám a vrchnostiam, aby ich poslúchali a boli hotoví ku každému dobrému skutku, aby sa nikomu nerúhali, aby neboli svárliví, ale prívetiví, dokazujúci celú krotkú tichosť voči všetkým ľuďom.
Zamyslenie na dnešné nedeľné popoludnie 210221
Víťazstvo.
Dnes obdrží naša lyžiarka Petra Vlhová tú najväčšiu cenu, akú môže lyžiarka počas svojej kariéry dostať. Veľký krištáľový glóbus. Dostala najviac bodov v tejto sezóne. Neboli to len jedny preteky, do každých musela ísť s tou najväčšou koncentráciou a snahou, do každých v tejto sezóne musela ísť naplno.
Pripomenulo mi to text slova apoštola Pavla, keď píše kresťanom do Korintu:
Preto ja tak bežím, nie ako na neisto; tak zápasím, nie akoby som vzduch rozrážal, (1 K 9,26)
a aj do Filipis:
cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi (F 3,14).
Mať cieľ pred očami a vedieť aká je odmena, keď dobehnem, to je dobrá motivácia.
Vlhovcov to stálo veľa. Na začiatku do toho dali všetko, možno hrali vabank. Ale išlo im o výhru. Stálo ich to čas, financie, často odoprieť si odpočinok, možnosť žiť pohodlne, ako mnohí okolo nich…
Cesta je pred každým z nás a každý z nás má možnosť povedať na konci:
Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval (2 Tim 4,7).
(21. 03. 2021)
PS: čo môžem urobiť pre svoj beh, aby som mohol povedať tieto slová?
Odpustenie na druhú_nedeľné poobedné zamyslenie
ahoj-te,ako som rozmýšľal nad tým, čo nám Boh chce dať pre tieto dni, dostalo sa mi do rúk zamyslenie od Tomáša Komrsku, dnes už pomerne známeho vodiča trolejbusu v HMD v Bratislave.Pretože sa stále, aj v tieto dni, viac-menej vraciam/e k téme odpustenia a slobode, ktorú odpustenie dáva, neváham a prikladám aj vám jeho zamyslenie, ktoré k téme určite je. Nech je vám vskutku na požehnanie. (Peter)
Neoznačený cestovný lístok je neplatný/Tomáš Komrska/Denník Postoj, 7.3.2021
Piatok ráno, linka 202
Vozím ľudí zo sídliska do mesta a pretože už je po rannej špičke, pomaly začínajú ľudia jazdiť aj opačným smerom. Staršia, sympatická aziatka s veľkou batožinou si odo mňa ešte pred odchodom pýta cestovný lístok. Keďže lístky nepredávam, spoločne sme ho kúpili v automate na lístky.
Ide na autobusovú stanicu, čo sú dve zastávky.
Pohodlne sa usadí, jednou rukou pridŕža batožinu a v druhej slávnostne drží zakúpený lístok a popritom rozdáva široký úsmev spolucestujúcim domorodcom.
Už sme sa pohli a vtedy mi napadlo: Ona si ten lístok necvikla.
Počas jazdy jej cez sklo kabínky gestikulujem, aby si lístok cvikla, ale zjavne nechápe. Kašľať na to, dve zastávky hádam prejdeme bez kontroly.
Prichádzame na prvú zastávku a moje prianie zostáva v rovine priania. Čakajú tam traja nabúchaní kamaráti – revízori. Nápadne nenápadne nastúpili. Čo teraz? Blažený úsmev našej cestovateľky prezrádzal, že nechápe blížiacu sa pohromu. Rýchlo som vyskočil, vytrhol jej lístok, cvikol, strčil jej ho do rúk a v okamihu som opäť sedel za volantom.
Traja ľadoví medvedi ma prebodávali cez spätné zrkadlo a prezradení vykonali už len formálnu kontrolu nezaujímavých cestujúcich.
Autobusová stanica.
Cudzinka už s chápavým výrazom vystúpila a pred predným sklom mi venovala tri hlboké poklony.
Potom prišli ku mne traja revízori a asi najsčítanejší z nich mi položil zákernú otázku: „Počúvaj, si si vedomý, že si narušil priebeh výkonu kontroly?!“ Po slovensky: „Vieš, že si nám práve prekazil istú ‚kešovku‘?“ Stručne sme si to vysvetlili. V prvom rade išlo o záchranu poctivej pasažierky, a nie o podvod. Ale napriek tomu tri páry očí nechtiac prekabáteného vĺčika hovorili: „No počkaj, zajac!“
Nedeľa ráno
Prešli dva dni, jazdím tú istú linku a nevdojak som si spomenul na necviknutý lístok a na ten, už úsmevný, minipríbeh. Tento spoj jazdí okolo prievozského kostola. Počas dopoludnia kostolný zvon niekoľkokrát pripomína staré známe novinky:
Bim, bam
a odpusť nám, bim,
naše viny, bam,
ako aj my, bim,
odpúšťame, bam,
svojim vinníkom, bim.
Až teraz mi to celé docvaklo.
Neoznačený cestovný lístok je neplatný. Necviknutý cestovný lístok v trolejbuse ma bude stáť, keď príde revízor, pokutu vo výške sedemdesiatnásobku ceny lístka. Môžem mať pri sebe aj sedemdesiat čistých cestovných lístkov, budú mi nanič. Revízor chce vidieť len jeden a správne označený. Nič viac, nič menej. Každý z nás má teoretickú možnosť prijať čistý cestovný lístok, odpustenie, ktorý je však platný len vtedy, keď ho označím odpustením inému, svojmu vinníkovi.
Svojím životom sa v skutočnosti často „modlíme“: „… a neodpusť nám naše viny, pretože ani ja neodpustím svojmu vinníkovi. Ani za svet.“
Čo znamená odpustiť? Dať druhú, tretiu… sedemdesiatu siedmu šancu – to nie je môj výmysel, to som opísal. Dobré skutky sú mi nanič, pretože odpustenie sa nedá kúpiť, odpustenie sa dá iba prijať a potvrdiť odpustením vo svojom srdci. „Moja vina, moja vina…“, tak toto mi je nanič, keď neviem odpustiť. Môj vinník je tu práve na to, aby mi umožnil potvrdiť môj cestovný lístok.Si myslím.
PS: od Petra: v utorok 16.3. sa mnohí kresťania spolu modlia za Situáciu na Slovensku; možno jedno z východísk je aj odpustenie; si myslím…:
Radujte sa v Pánovi vždy! Opakujem: radujte sa! Fil. 4.4
Nezvyknem robiť teologické výklady v mojich návrhoch zamyslení, a budem tomu verný i teraz 🙂 . Avšak, ak sa budeš nad týmto slovom zamýšľať a to ti teda aj odporúčam, tak možno to s tvojou teológiou (tomu, čomu teraz veríš) môže aj zatriasť. No, nie je v konečnom dôsledku dobre, ak sa posúvame vpred a staré veci pomíňajú aby nastali nové?
Hoci táto doba všeobecne radosti nepraje, je možné sa radovať. Je možné mať hlboký pokoj a radosť, ktorú svet nepozná.
Je možné ísť proti prúdu. Je možné byť svetlom a je možné byť aj soľou.
Je totiž rozdiel radovať sa na základe momentálnych vonkajších okolností, čo je niekedy skutočne nadľudský výkon a naopak radovať sa ponorený v svojom Vykupiteľovi, lebo On je plným bezpečím, naplnením a Láskou.
Rozmýšľaj nad tým…
To plné spočinutie v Ňom prináša aj radosť.
Peter ( 07.03.2021 )
Roháčkov preklad: Radujte sa v Pánovi vždycky, a zase len poviem: Radujte sa!
Milí moji,
vedieť o tom, kto v skutočnosti som, patrí medzi najdôležitejšie veci môjho života; veď od toho, aké je vedomie o mne samom, závisí aj aké boje vyhrám, či prehrám, čo ma rozhádže a čo prinesie pokoj do môjho života.
Kto teda som v Kristovi? Čo sa stalo s mojím životom, keď sa stal Pánom môjho života? Je dobré mať pečať tohto vedomia dobre vtisnutú do svojho srdca.
Pozri sa do prílohy a uvažuj o tom.
Pete (28.02.2021)
Nechceme však, bratia, aby ste nevedeli o zosnulých, aby ste sa nermútili ako ostatní, ktorí nemajú nádej. Lebo keď veríme, že Ježiš umrel a vstal z mŕtvych, tak aj Boh privedie spolu s Ním všetkých, ktorí umreli v Ježišovi. Lebo to vám hovoríme slovom Pánovým: my, ktorí zostaneme nažive až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo umreli, lebo keď (zaznie) povel a hlas archanjela a Božia trúba, sám Pán zostúpi z neba, a najprv vstanú tí, čo umreli v Kristovi, potom my, ktorí zostaneme nažive, budeme spolu s nimi uchvátení v oblakoch do vzduchu v ústrety Pánovi, a tak budeme stále s Pánom. Tak sa potešujte vospolok týmito slovami. 1 Tes 4, 13-18.
V týchto dňoch, počas pandémie, zomiera stále viac ľudí, a stále mladších. Vidíme to okolo seba a čítame o tom v médiách. Ale zomierajú aj ľudia, ktorí nemali priamo Covid. Práve zajtra idem na pohreb svojej tety.
Každopádne, nech je príčina odchodu z tohto sveta akákoľvek, čím nám je zomrelý bližší, tým viac sa s tým potrebujeme vnútorne vysporiadať, rozlúčiť, prijať, uvedomiť si, či oplakať stratu. Máme aj city. A tie treba tiež rešpektovať.
Božie slovo hovorí o tom, aby sme sa nermútili ako tí, čo nemajú nádej. Žiť bez nádeje je hrozné, deprimujúce. Nádej je životnou silou. Vždy nejakú potrebujeme, aby sme išli ďalej.
Nádej kresťana sa neobmedzuje na súčasnosť. Kresťan žije súčasnosťou s pohľadom na budúcnosť. Má pevnú Nádej. Niekedy označovanú za kotvu, teda niečo čo dáva stabilitu do nepokojných vôd života.
Žime v nádeji lebo Boh nám to povedal. Pripravil nám dobré miesto. Nádej potešuje a utešuje.
A už teraz toho môžeme byť účastní i keď žijeme na tomto svete. Život kresťana začína jeho vydaním sa Bohu. Nie telesnou smrťou. I preto môžeme mať nádej. Lebo už teraz žijeme večnosťou… a tak budeme stále s Pánom.
Peter (21.02.2021)
PS: aj dnes môžeš niekoho povzbudiť, či potešiť
Keď som uvažoval, čo by malo byť posolstvom pre dnešnú nedeľu, prišlo mi na myseľ slovo, ktoré by sa dalo v krátkosti opísať takto:
Je dôležité rozumieť, chápať, vnímať, čo je dobré, milé a dokonalé pred Bohom, čo je Jeho vôľa, ale nemenej dôležité je aj urobiť to, čo urobiť mám, a nie len zostať pri pochopení.
V Biblii je na túto tému veľa príkladov, napríklad aj o desiatich pannách, alebo o dvoch synoch, ktorí sa rozhodovali s pomocou, či Petrovom vyznaní a zrade. Všade tam môžeme vidieť stopu poznania a rozhodnutia poznanie realizovať alebo nerealizovať. Sen dostať sa niekam, je krásny, ale ak pre to nič neurobím, ak sa na cestu nevydám, zostane sen len snom. Niekedy je ťažké nájsť silu na prvý krok. Ono to už väčšinou potom ide, ale ten prvý krok je rozhodujúci. Dokonca aj keď prídu neskôr prekážky, nezdary, už vieme, že niečo za sebou máme, už je to lepšie, aj keď uznávam aj z vlastnej skúsenosti, že aj vtedy treba „zabojovať“. Ale ten prvý krok, pred ktorým si, je ten, na ktorý možno zabudneš, ale začala tým tvoja nová éra života.
Môj návrh na dnešné zamyslenie je v tom, aby si pred Boha predložil svoj neuskutočnený prvý krok. Ty o ňom vieš. A nech prídu akékoľvek rozhodnutia, aby si ho vedel bez odkladania uskutočniť. Ono ten prvý krok totiž väčšinou nie je len o tebe. Často je i o ľuďoch, ktorých cesty tiež začali prvým krokom a možno sa spoja s tvojou cestou. Ak sa na ňu vydáš.
Prajem ti dobré rozhodnutia, nielen dnešného dňa, a vytrvalosť na Ceste.
Peter (14. 02. 2021)
PS: valentínsku tému prenechám na iných, napríklad:https://www.youtube.com/watch?v=emprMazNWho
Preto sa potešujte vospolok a povzbudzujte navzájom, ako aj robíte. 1 Tes. 5,11.
Toto slovo je zrozumiteľné a jasné aj známe. Nerobí nám ani vrásky na čele, na rozdiel od niektorých iných „prísnejších“ slov. No a možno i preto sa naň tak trochu i zabúda, teda skôr na jeho praktickú aplikáciu.
Myslím, že apoštol Pavel, keď to písal videl, že to nie je niečo čo by vôbec v cirkvi nebolo. V nás ľuďoch je aj empatia aj súcit. Niekto ho prejaví viac, iný menej. Keď príde na lámanie chleba – teda napríklad niekto z nás viditeľne trpí, snažíme sa mu pomôcť, utešiť ho, ponúknuť mu modlitbu a podobne.
Myslím, že Pavel nám pripomína ale toto slovo aj z iného dôvodu a to aby sme tak činili, aj keď to nie je akoby tá akútna záležitosť, ktorá sa odohráva práve teraz pri nás a my by sme mali zasiahnuť. Ide o to, aby sme boli vo vzťahoch aktívni a všímaví. Iste, nejde o to tak, že budem volať každú hodinu niekomu, či mu je ešte dobre:). Ide o to, byť vo vzťahoch vnímavými ľuďmi a občas, ak ti to Boh dá na srdce, ozvať sa aj človeku, ktorému by si sa možno sám od seba neozval. V tejto dobe je to zvlášť vhodné.
Zamysli sa a polož teraz pred Boha túto otázku, či je taký človek, ktorý možno práve teraz potrebuje potešiť, či povzbudiť. Ak sa ti to zdá aspoň trochu, urob to. Strápnenie sa v takýchto veciach nie je. Ale možno (a to nepreháňam) možno zachrániš život.
Peter (07. 02. 2021)
PS: si vzácny v Božích očiach, Tit 2,14
Flp 3,13
Bratia, ja si nenamýšľam, že som to už získal, ale len jedno robím: zabúdam na to, čo je za mnou, a usilujem sa o to, čo je predo mnou.
Pavel viedol sústredený život na cieľ. Bol cieľavedomý aj pred svojim obrátením (v zničení kresťanov) ale i po – všetko obetovať pre naplnenie svojho cieľa:
cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi. F 3,14
Cieľ sa dá minúť, ak svoj pohľad zameriame inde. To sa môže veľmi ľahko stať, v okamžiku. Nenápadne. Stačí malá myšlienka, nejaký ruch opodiaľ nás, nejaký pohľad na správu na mojom monitore, či mobile. A cieľ sa môže začať vzďaľovať.
Niektoré odchýlky od cieľa sú evidentné – klamstvo, či podvod, ohováranie či neodpustenie. Ale čo keď príde nápad na skvelú kresťanskú akciu, prečítať si knihu od kresťanského autora? Je nám i vtedy jasný náš cieľ?
Iste, všetky veci pôsobia veriacemu na dobré, ale cieľ je len jeden.
Venuj čas na zamyslenie sa tomu, k čomu si povolaný, čo je cieľom tvojho života a ako k nemu ideš a možno aj čo ťa odvádza od napredovania k nemu a čo s tým môžeš urobiť.
(31. 01. 2021)
Krátke zamyslenie na nedeľné popoludnie.
A pokoj Boží, ktorý prevyšuje každý rozum, bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi. Fil 4,7
Pokoj je slovo, ktoré sa v týchto časoch obmieňa v rôznych variantoch viac ako inokedy. Nechceme zlé správy. Chceme už mať pokoj od zlých aj od nepríjemných. „Dajte mi pokoj“ – myslíme si, či hovoríme aj v dobrom aj v rozhorčenom zmysle slova.
A do toho prichádza : Pokoj Boží – bude chrániť vaše srdcia a vaše mysle – to ako balzam na nás, ako príjemný chladený nápoj v rozhorúčenom dni, ako pohladenie v rozjatrenom stave mysle… Pokoj.
Taký, nado všetko. Nepochopiteľný. Prichádzajúci zhora. Do nepokojnej doby. Do neusporiadaných vzťahov, do neusporiadanej mysle…Pokoj. Usporiadanie. Poriadok. Zmysel. Aj to sú mená pre pokoj. Je Boží. Nadprirodzený, všetko premáhajúci. Prinášajúci utíšenie. Teraz. Prijmi Ho.
On, Boh sám, je tým Pokojom.
(24. 01. 2021)
Prosím, zamysli, stíš sa dnes nad textom slova a piesne:
… ľud môj, ktorý je pomenovaný po mne, sa pokorí, bude sa modliť, hľadať moju tvár a odvráti sa od svojich zlých ciest: vyslyším ho z neba, odpustím mu hriech a jeho krajinu vyliečim – 2 Kronická 7.14
G
Pane, Tvoje Slovo hovorí,
Hm
že Tvoj ľud, keď sa pokorí
C D
a bude hľadať Teba v pokání,
G
Ty ho vypočuješ z neba
Hm
a Ty odpustíš mu hriech
C D
a jeho krajinu Ty uzdravíš.
G D
Bože náš, svoju slávu zjav,
C D
prebudenia čas Ty daruj nám.
G D
Na národ náš zošli Ducha prúd
C D
a nech Tvoj dážď odplaví súd.
a pridaj sa v modlitbách a prípadne i pôste k nám od zajtra (viď predchádzajúci mail – výzva)
Peter (17. 01. 2021)
Puzzle.
Množstvo dielikov, ktoré treba pospájať tak, aby výsledný obraz zodpovedal autorovej predstave v dokonalom spojení jednotlivých dielov.
Autora nebaví robiť spájanie dielikov, baví ho mať obraz z nich. Vidieť ho, kochať sa v ňom.
A autor chcel, aby každý dielik mal svoje jedinečné miesto. Občas sa mi stane, že dám dielik na miesto o ktorom neskôr zistím, že tam nemal byť. Neprídem na to až na konci, ale niekedy počas stavania puzzle. Jednoducho mi odrazu obraz a dieliky nesedia. Musím nájsť ten nesprávne vložený dielik. Vybrať ho. Dať na miesto kam skutočne patrí. Stane sa mi to keď staviam napríklad oblohu, alebo vodu, alebo niečo kde je veľa podobnej farby a dieliky sa zdajú také rovnaké. Ale nie sú. Každý je originál. Tak to autor chcel.
Čím viac dielikov, a aj čím je obraz zložitejší, tým dlhšie stavba trvá. Chce to trpezlivosť. A vytrvalosť. Viera vo víťazný koniec sa hodí. Aj spolupráca je osožná a vhodná. Pomôže, keď už neviem ako ďalej, a niekto iný uvidí ten chýbajúci kúsok spadnutý na zemi.
Autor má rád dobrý výsledok. Teší ho. Koho by nie?:)
Peter (10. 01. 2021)
PS: kto môže byť autor? Kto, či čo dielik. Čo predstavujú puzzle…
Čo nás čaká?
„No na túto otázku neviem odpoveď“, mi prišlo na myseľ ako prvé, ale vzápätí som si uvedomil, že rozmýšľam akosi telesne. Veď to čo nás čaká v skutočnosti, ak žijeme v Bohu, tak je len dobré. Zasľúbenia poznáme. (ak nie, daj si do Googlu).
Ale iné som chcel. V tejto nie nezaujímavej dobe (chvíľu som hľadal vhodný názov na dobu) som rozmýšľal, a hľadal, že keď je to tak ako to je, čo robiť. A už viackrát mi prišlo na myseľ: Využi to.
Dni idú. Corona naberá čoraz viac ľudí a i keď ja i moja rodina sa cítime dosť bezpečne, snažím sa pozerať do budúcnosti. A stále jedno zo slov, ktoré mám je: Využi čas, zastav sa a nedaj sa pohltiť prázdnom ubiehajúcich dní (pochopte, väčšinu času trávim v dome, už mesiac som nebol v práci…).
Čo to teda máme robiť?
Možno je to ako s malým chlapcom, ktorý bol na návšteve u starých rodičov a prišiel za starým otcom s jablkom v ruke a niečo mu povedal. Starý otec sedel zabratý do čítania a ani poriadne nevnímal, čo mu vnuk hovorí, vzal jablko a pretože si myslel, že mu to stará mama poslal na olovrant, začal ho s chuťou jesť. Oči ani neodtrhol od knihy. Keď ho už takmer dojedol, vnuk sa nesmelo ozval: Ale dedko, nechcel som, aby si ho zjedol, len som chcel aby si z neho vybral červíka!
No, možno to na začiatok chce len nedať sa úplne pohltiť automatizovaným režimom každého dňa a pozrieť sa, či v jablku nie je červík. (ako som počul v jednej besede s psychologičkou tento týždeň: zastavenia dávajú nášmu životu zmysel).
Peter (03. 01. 2021)
Iné:
Mk 13, 29 Ježiš odpovedal, že prvé je toto: Počuj, Izrael! Pán, náš Boh, je jediný Pán. 30 Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca a z celej duše a z celej mysle a z celej sily. 31 Druhé je toto: Milovať budeš blížneho ako seba samého. Nad tieto niet iného väčšieho prikázania.
Základné slovo pre život na tejto zemi: Milovať budeš … Pána svojho a blížneho svojho ako seba samého. Vyznávam, verím a dávam na prvé miesto vo svojom živote jediného Pána a kráľa. Jemu sa vydávam a On zaujíma miesto v mojom srdci.
Rim. 10.8.
8 Ale čo hovorí Písmo? Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci; to je slovo viery, ktoré kážeme. 9 Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša a v srdci veríš, že Ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený; 10 lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie.
Srdcom veríme a ústami vyznávame- potrebuješ veriť že Ježiš je Pán, že je Boží Syn, že zomrel na kríži aj za tvoj každý hriech, ktorý ťa pripravil o slávu Božiu a veriť že Ježiš bol vzkriesený z mŕtvych, aby si i ty bol s Ním živý – čiže aby tvoja telesná smrť bola len prechodom, pokračovaním už vierou v Neho získaného večného života.
Čiže prvé je urobiť si základný poriadok vo svojom živote, dať mu nový skutočný základ, ktorý pretrvá aj fyzickú smrť.
To druhé je odvodené z prvého, Ak mám základ, lásku k Bohu a prijatie seba samého, môžem potom milovať iných tiež bezpodmienečne. Láska bez podmienok. K Bohu, sebe i blížnym.
Jak nalézt své obdarování, jak ho používat a růst v něm
Kdysi jsem slyšel rčení „Kdo nemá žádný cíl, určitě tam dojde.“ Obráceně to neplatí, protože nestačí jen znát cíl, ale musí něco udělat, aby člověk do cíle došel. Podobně je to s hledáním vlastního obdarování nebo povolání, protože to do značné míry určuje i cíl, kam směřujeme. Každému to velmi pomůže, když ví, jaké je jeho povolání a je odhodlán na něm průběžně pracovat.
Rozdělil jsem téma tohoto článku na následující okruhy: hledání a rozvíjení své identity, svého povolání a svého obdarování. První okruh je předpokladem všeho ostatního, druhý okruh mluví spíše o tom, že se ty sám můžeš stát darem pro ostatní a třetí okruh je o tom, co všechno potřebuješ pro účinnou službu. Někdy se používá pojem obdarování a povolání záměnným způsobem. V tomto článku budu mezi povoláním a obdarováním rozlišovat.
Hledání a rozvoj identity
V evangeliu podle Matouše čteme ve 3. kapitole v 17. verši: „A hle, ozval se hlas z nebes, který říkal: „Toto je můj Syn, Milovaný, v němž jsem nalezl zalíbení.“ Výrok nebeského Otce o svém Synu zazněl ještě předtím, než kohokoli uzdravil, než se jakkoli projevil jako Mesiáš. Otec utvrdil identitu svého syna nejen soukromě, ale také veřejně, tak že to slyšeli i ostatní. Tento moment potřebuje zažít každý křesťan. Že je především Boží dítě a pak až teprve služebník. Když je křesťan pevný ve své identitě, nemá sklon žít ze skutků své služby. Slouží, protože je milovaný, nikoli proto, aby byl milovaný. Měl jsi ve svém životě moment, kdy jsi od nebeského Otce prožil totéž?
Pokud si nejsi jist identitou Božího dítěte, začni zde, protože jde o nejdůležitější součást tvého života. Pokud máš v této věci jasno, čas od času si vědomí své identity ověř a nezapomeň ji rozvíjet. Není to žádná samozřejmost mít zdravou míru identity Božího dítěte. Vždyť ze tří pokušení Ježíše na poušti se dvě týkala jeho identity a pouze jedna jeho povolání. První dvě pokušení totiž začínají slovy„Jsi-li Syn Boží“ (viz Matouš 4,3 a 6). Ďábel tě určitě bude pokoušet v této věci, protože i na Ježíše to zkoušel v poměru 2:1 (identita vs. povolání).
Nebeský Otec ještě jednou veřejně potvrdil Ježíšovu identitu coby Syna na hoře proměnění (viz Matouš 17,5). Pokud toto potřeboval sám Ježíš během své služby, o co více to potřebujeme i my ostatní. Většinou nestačí si na začátku svého křesťanského života ujasnit, že jsem Boží syn (dcera) a pak spoléhat na to, že už to funguje samo od sebe. I Ježíš jako člověk toto ujištění potřeboval vícekrát, i když je možné, že tento druhý výrok zazněl spíše kvůli učedníkům. Bůh Otec ale tenkrát neřekl: „Toto je můj Mesiáš nebo Král králů nebo Ten Prorok“, ale znovu zopakoval to nejdůležitější: „Toto je můj milovaný Syn, v němž jsem nalezl zalíbení ….“
Všichni jsme povoláni k tomu být Božím dítětem, tuto svou identitu prožít, udržet ji a znovu a znovu se v ní zdravě utvrzovat.
Máš-li už jistotu Božího dítěte, tak je čas jít o krok dál a uvědomit si, že každé dítě je jiné z hlediska temperamentu, obdarováni a míry ochoty něco pro svůj rozvoj udělat. Každé milované dítě potřebuje nalézt své povolání a prostředky pro jeho účinné uskutečňování a své hřivny zhodnocovat.
Hledání a rozvoj povolání
Jak najdu své povolání (svou cestu)? Správný rodič vychovává jemu svěřené dítě na jeho cestě nikoli na své cestě. V knize Přísloví se dočteme tento výrok: „Vyuč chlapce na počátku jeho cesty, neodvrátí se od ní, ani když zestárne.“ (viz Př 22,6)
Z výše uvedeného verše vyplývají dvě důležité skutečnosti. Zaprvé jde o vztah mezi dítětem, které svou cestu hledá, a rodičem, který mu ji pomáhá nalézt. Zadruhé jde o rozvoj dítěte na jeho cestě nikoli na cestě jeho rodiče. Tento princip je určenpředně pro rodiče, ale také pro vedoucí, kteří mohou pomoci těm, které vedou.
Výše uvedený verš ukazuje, jak poznat své povolání prostřednictvím předávání rodičovských rad a zkušeností. Jde o reflexi od někoho, kdo tě dobře zná a kdo průběžně sleduje, k čemu máš sklon. Přirozená inklinace může být dobrým vodítkem. Např. když si někdo jako dítě hraje neustále na školu, později se u něj projeví vytrvalé poučování i svých vrstevníků, nejspíše půjde o člověka, který má učitelské povolání. Pokud někdo projevuje soucit, zajímá se o trápení svých kamarádů, snaží se pomáhat slabším, nejspíše bude mít povolání z oblasti pastýřské služby. Mnoho úspěšných podnikatelů už v útlém mládí projevovali sklony něco prodávat, vyrobit nebo objevit zájem (poptávku) po nedostatkovém zboží.
Znám ale několik lidí (především z prorocké služby), kteří žádné obdobné sklony ve své přirozené inklinaci neměli a povolání do prorocké služby dostali od Boha nadpřirozeně. Tím se dostáváme k tématu, jak zjistit své povolání přímo od Boha.
Povolání může byt v rámci církevního prostředí (apoštolové, proroci, učitelé, evangelisté, pastýři, diakoni, správcové, vedoucí chval, služebníci dětem, atd.), ale také v rámci světského zaměstnání. Obojí je důležité a v obojím chce Bůh každému z nás pomoci nalézt svou „parketu“. To se děje v zásadě dvojím způsobem. Buď to zjistím na základě osobního zjevení, kdy Bůh ke mně mluví jako ke svému dítěti, anebo od někoho z vnějšku na základě prorockého podnětu. Ideální způsob je, když prorocký podnět zvnějšku potvrdí to, co jsem už přijal jako Boží dítě v rámci osobního vztahu s nebeským Otcem.
Přijetí osobního povolání může vypadat např. tak, že Ti vystoupí z Písma nějaký text nebo jeho část natolik živě, že máš pocit, že jsi s ním vnitřně spojený až srostlý. Kdyby byl tímto místem např. úryvek z Izajáše 61,1-3: „Duch Panovníka Hospodina je na mně, protože mne Hospodin pomazal. Poslal mne přinášet radostnou novinu pokorným, ovázat rány zlomeným v srdci, vyhlásit zajatcům propuštění a vězňům otevření žaláře; vyhlásit rok Hospodinovy přízně a den pomsty našeho Boha; potěšit všechny truchlící, zajistit pro truchlící na Sijónu, aby jim byla dána čelenka místo popela, olej veselí místo truchlení, závoj chvály místo ducha malomyslnosti. Budou nazváni: Duby spravedlnosti, setba Hospodinova, aby byl oslaven.“, tak bude tvým povoláním možná služba vysvobozování a(nebo) vnitřního uzdravení.
Pokud se Ti oživí úryvek z Přísloví 31,16-20: „Vyhlédne si pole a dostane ho, z ovoce svých rukou vysadí vinici. Svá bedra přepásává silou, posiluje své paže. Zakouší, že má dobrý zisk, v noci její lampa nehasne. Svýma rukama sahá po přeslenu, její dlaně uchopují vřeteno. Svou dlaň otvírá chudému, své ruce vztahuje k nuznému.“, pak jsi třeba povolán k podnikání v zemědělském nebo textilním průmyslu a ze zisku budeš podporovat projekty, které budou pomáhat chudým.
Výklad výše uvedených textů není předně o jejich teologické správnosti, ale slouží jako ukázka možností, jak Bůh může prostřednictvím veršů z Písma zacílit na konkrétní povolání u konkrétního čtenáře.
Po přijetí osobního zjevení o svém povolání je dobré si od nebeského Otce vyžádat i vnější potvrzení přes prorocké slovo nebo od svého vedoucího a začít se na ně připravovat. Žádné povolání se nestane zralým hned na začátku. Každý, kdo chce být lékař, ví, že nejdříve musí vystudovat medicínu, získat praxi u někoho zkušenějšího a teprve může samostatně léčit. Každý, kdo je povolán být evangelistou, není hned v úrovni Reinharda Bonkeho nebo Billyho Grahama, ale začíná být věrný v malém (evangelizuje např. jednotlivce na ulici), učí se od zkušenějších, studuje a trénuje praxí a dorůstá do své vůně a chuti evangelisty, který bude originál (nikoli napodobenina někoho slavného).
Pokud nalezneš své povolání, které pro tebe má Bůh, tak budeš dělat to, co je užitečné pro ostatní, a současně také to, co bys podle svého vnitřního člověka chtěldělat. Lidé, kteří vyniknout ve svých povoláních se stávají darem pro ostatní. O tzv. „pateru služebností“ to tak dokonce výslovně říká samotné Písmo – viz Ef 4,11.
Povolání, duchovní projevy a přirozené dispozice
K tomu, abychom mohli účinně fungovat ve svých povoláních, je důležité několik faktorů. Potřebujeme rozumět, jak funguje naše duše, jaké máme přirozené vlohy, jak nás vnímají ostatní, a v neposlední řadě jaké duchovní projevy (dary) už praktikujeme, popř. jaké potřebujeme a ještě nemáme. Z důvodu omezeného rozsahu článku se dále budu zabývat pouze duchovními projevy potřebnými pro výkon povolání.
V 1. listu do církve v Korintu apoštol Pavel píše křesťanům několik principů, aby porozuměli fungování duchovna. Příkladmo vyjmenovává duchovní projevy, které jsou k dispozici z jednoho zdroje svatého Ducha. Tyto projevy chápal apoštol Pavel jako samozřejmou součást tehdejší zbožnosti v Korintu a tyto projevy jim pouze dával do kontextu víry v jediného Boha v kontrastu s tehdejším chápáním působení mnoha bohů v různých oblastech (boha moudrosti, boha uzdravení, boha věštění, atd.).
Apoštol Pavel v této věci vydává jednoznačný apel: „Usilujte o lásku a dychtěte po duchovních projevech, nejvíce však, abyste prorokovali.“ (viz 1 K 14,1). Duchovní projevy mají především sloužit ve společenství věřících ke společnému prospěchu (viz 1 K 12,7), ale určitě si každý umí dost představit, jak skvělé by bylo použít slovo moudrosti při vztahové krizi mezi učiteli na základní škole nebo rozlišení duchů, když přijde nějaká neodolatelná obchodní příležitost, ale vy cítíte záhadný nepokoj, atd.
Duchovní projevy potřebuje každý pastýř (např. aby měl vhled do složitých vztahových problémů – slovo poznání, rozlišení duchů i slovo moudrosti), popř. každý kdo slouží vysvobozováním nebo uzdravením, potřebuje používat současně více těchto projevů (např. prorocké slovo, které ukáže perspektivu pro nemocného, slovo poznání, které ukáže kořen, projev konkrétního uzdravení, které i přes výroky lékařů změní situaci, atd.). V některých povolání je potřeba zapojit i projevy různých mocí a vidět zázraky a divy (např. u nepřekonatelných překážek při evangelizacích, zakládání nových sborů, atd.). To vše je k dispozici od svatého Ducha, který má těchto projevů pro každého více než dost. Od tebe i ode mne čeká jediné – abychom dychtili po těchto projevech a užívali je jako dobří správcové, kteří zhodnocují své hřivny.
Doporučení na závěr
Každému čtenáři Života víry doporučuji, aby si vedl něco jako duchovní deník, do kterého si může zapisovat podněty týkající se jeho identity, povolání i duchovních projevů. Nejlépe tak, aby bylo jasno, co z toho jsi přijal osobně a co bylo potvrzeno zvenčí. Důležité je rozlišit, co je tvým hlavním povoláním (tvou osobní „ústavou“), ke kterému se vše ostatním vztahuje. Pokud jsi objevil, že jsi povoláním např. učitel, je potřeba hledat dále, zda to má být vyučování v církvi, zda máš být učitelem na základní, střední či vysoké škole nebo být instruktorem nějakých zážitkových seminářů.
Bůh ze své strany připravil vše, abys mohl být s Ním, nalezl smysluplné povolání a nechal skrze svůj život proudit jeho Ducha. To jestli najdeš své povolání a budeš usilovat o duchovní projevy, je už na tobě.
Mgr. Ing. Miloš Kačírek, Ph.D.